Lady Jane | Bojko & Kocúr | Mačky obecne

Pozn. jún 2014: Od začiatku fungovania tohto blogu sa toho veľa zmenilo. Momentálne sem nepridávam nič užitočné z oblasti starostlivosti o mačky, skôr je to tu pre mňa priestor pridať pár fotiek a dať vedieť, ako sa nám darí. Za aspoň trochu zaujímavé to môžu považovať jedine verní návštevníci, ktorí tu moje články čítajú už pekných pár rokov. Chcem sa im za to poďakovať. Dúfam, že tu však ostatní nájdu to, čo potrebujú - všetko o úžasných stvoreniach, na ktoré je tento blog zameraný. Som vďačná za fakt, že toto miesto má stále svojich návštevníkov aj napriek tomu, že sa tu nové rozumné príspevky neobjavujú. Ďakujem ♥

Jesenné patálie

29. října 2014 v 21:54 | Denisa
Mám chuť sa ozvať. Prosto len tak.

Práve som si prečítala tých pár úbohých článkov, čo som tu od septembra minulého roka pridala. Áno, hanbím sa už aj za ne. Skôr ako pocity hanby sa vo mne však prehlbuje nekonečné premýšľanie o tom, aké to v tú dobu bolo iné. Opäť je zo mňa niekto iný. Som v takom rozpoložení, že mám chuť zo seba dostať každú jednu maličkosť. No neurobím to.

Pravdou je, že nejde o nič dramatické. Koreň všetkých problémov pramení len a len vo mne. To, akým spôsobom jednotlivé záležitosti vnímam a aký majú na mne dopad, ma vskutku ubíja. Tá Denisa spred roka a pol je späť, aj keď som dúfala, že koniec toho obdobia bude skutočným koncom. Nie. A naozajstný koniec ani nepríde. Uvedomila som si, že v takomto duchu sa nesie väčšina môjho života. Sklony, s ktorými bojujem, lusknutím prstov nezmiznú. Vždy tu so mnou boli a občas i vo väčšej miere udreli. Každým razom sa však celý priebeh stupňoval. Až som dospela do štádia, v ktorom sa momentálne nachádzam a už sa len sama seba pýtam - čo príde ďalej?

Nikdy som vo svojom vnútri neklesla tak ako teraz. Vo všetkých smeroch sa poddávam svojim hlboko zakoreneným pocitom a myšlienkam. Ovládajú ma. Vďaka ním sa vo mne prebúdzajú sklony, o ktorých som ani nevedela. A hľa, čoho všetkého som ja schopná voči sebe urobiť... Už ani neviem, či ma viac ubíja moje vnútro alebo ich dôsledky - činy. Isté je, že fungujú ruka v ruke a spoločne ma ničia. Paradoxom je, že na tomto svojom pekelnom rozpoložení sa podielam len ja, nik iný. O to väčší to má na mňa vplyv.

Ach. Čo som to práve mlela? Veď sama nemám rada, keď niekto píše v hádankách a tým pádom mi daný výlev nič nedá. Len som sa potrebovala vypísať, aspoň sčasti. V podstate som tým chcela povedať, že tento školský rok sa vo všetkých smeroch nezačína hviezdne.


So sestrou a Maronom sme usporiadali malé foteníčko v meste. S výsledkami sme obe spokojné, čiže padlo na úžitok.

 

10 faktov, 10 odpovedí

1. září 2014 v 11:46 | Denisa
Písané už 26.8., ale vďaka problémom s prihlásením sa na blog.cz som bola nútená obrátiť sa na starú, ale nie dobrú klasiku v podobe Internetu Exploreru...

Od Skřítečka2 som získala veľaváženú nomináciu na celkom sympatický reťazáčik, ktorý som sa rozhodla urobiť, no zároveň ho poňať po svojom. Keďže toto začínam písať krátko pred ôsmou po tom, čo nám sem pristál vlak z Prahy, bude to fajn relax :)

Mojich 10 faktov

1. Keby to bolo na mne, na tento svet by som sa vytrepala už dávno, najlepšie tak v päťdesiatych/šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia.
2. Veľmi vášnivo píšem denník. Od marca, kedy som začala, som kompletne zaplnila už celé dva zápisníky a každý jeden nový je čoraz detailnejší a nechutnejší. Z toho sa u mňa vyvinula istá fóbia, pri ktorej som na svoj denník až paranoidne opatrná a obozretná. Často ho schovávam tak, že ho nakoniec schovám i sama pred sebou.
3. Každé jedlo (rozumej štandardný obed, večera a pod.) musím zajedať niečím sladkým, aby som znova vrátila tú správnu chuť do dutiny ústnej.
4. Som z veľkej časti flegmoš a ľudia bez zmyslu pre spontánnosť ma vytáčajú.
5. Asi nikdy nepochopím ľudí, ktorí sa nudia. Sakra, vari nie je dosť vecí na tomto šírom svete, ktoré sa dajú robiť? Podľahnúť nude je také ... zbytočné a chabé. Nikdy sa nenudím. Nudu považujem za nesamostatnosť a neschopnosť človeka byť natoľko vynaliezavý, aby sa akokoľvek zabavil.
6. Posledný rok sa moje vlasy zbláznili. Celkovo pôsobia vlnito až kučeravo, no ich horný segment sa z neznámych príčin vyrovnal a tak to pôsobí akoby som si ráno začala žehliť vlasy, no kvôli tomu, aby som stihla autobus, som už zvyšok nestihla. Najhoršie je, keď mi z tých horných vlasov pri hlave prekúka brčkavý prameň. Voláme to tak ľubozvučne ,,morka" (krůta, hovorím správne?).
7. Áno, tento bod musel prísť... Som absolutne posadnutá celým dvadsiatym storočím a udalosťami s ním spojenými v každej jednej dekáde. Prvá svetová vojna, Októbrová revolúcia, príchod komunistov, nástup Hitlera k moci, koncentračné tábory, prvý slovenský štát, druhá svetová vojna, súdny proces v Norimbergu, druhá republika (ČS), voľby, socializmus, vplyv ZSSR, protesty, demonštrácie, Nežná revolúcia až po rozdelenie našich krajín - to všetko ma neuveriteľne fascinuje. Očividne to má ocinova strana v rodine a neminulo to ani mňa. O to viac ma mrzí, že som starého otca nikdy nezažila. Pokiaľ má o tomto období také encyklopedické znalosti ako jeho syn, teda môj oco, určite by som sa toho veľa dozvedela...
8. Nadväzujem na predošlý bod, pretože to so sebou úzko súvisí. Pokiaľ otvoríte moju skrinku, nájdete tam knihy z poličiek starého otca a môžete trikrát hádať, aké titulky sa na nich objavujú, prípadne o čom sú. Keď sa od danej skrinky pozriete o meter nižšie, nájdete tam vylepené fotky. Fotky, ktoré som tiež našla v skrinke u starkej... A keby ste mali možnosť vidieť môj zoznam skladieb v telefóne, ťažko by ste uverili, že patrí stredoškoláčke... Elvis, Neckář, Beatles, Rolling Stones, Nirvana či Kryl, to je moje. A posledná vec, čo s týmto súvisí - vrámci nášho štvordňového pražského výletíku, ktorý sa práve skončil, som skoro dve hodiny strávila v Múzeu komunizmu a pokiaľ vás oné témy bavia tako ako mňa, určite to stojí za to :)
9. Vďaka jazykovému pobytu v Anglicku som sa naučila jesť všetko. Doslova všetko. Vyberavosť sa stratila a tak to aj vyzerá - plus 10 kg k dobru pre mňa, haha!
10. Aspoň raz týždenne potrebujem mať osamelú chvíľku čisto pre seba. T.j. prázdny byt, možnosť vyspievať si hrdlo do sýtosti, prevádzkovať milé anglické monológy, púšťať si obľúbenú hudbu prípadne film. Takto sa ja dopujem energiou.


Odpovede na otázky

1. Který film vás v poslední době velmi zaujal a doporučili byste ho ostatním?
Popravde, nie som príliš filmová. Keďže nepozerám televíziu, filmy sa ku mne prakticky už vôbec nedostávajú. Preto som si počas týchto prázdnin zaumienila, že sa dokopem k pozretiu si viacerých (pre mňa) nových filmov. Musím uznať, že sa mi to celkom podarilo. Verím, že dobrý film by mal v človeku zanechať emócie. Také filmy boli pre mňa Doctor Zhivago (prvá verzia 1965), Pád Tretej ríše a Všichni moji blízcí. Filmové odporúčania však prenechávam niekomu inému, pretože žánre, ktoré vyhľadávam, pochopiteľne nie sú pre každého.

2. Které zvíře je vám svým životním stylem nejbližší?
Samozrejme mačka. Tá sloboda, voľnosť, ladnosť a elegancia ma vskutku fascinuje.

3. Které vlastnosti (ať už charakterové či jiné) máte na sobě nejraději?
Úprimnosť a schopnosť obhájiť si svoj názor, aj keď som ako sám vojak v poli. Mám pocit, že to tvrdí mnoho ľudí, pritom by sa za svoj názor nikdy nepostavili čo i len pred pár ľuďmi. Preto nechcem, aby to znelo ako klišé, skutočne mám za to, že taká som. Tiež by som rada spomenula svojskosť mojej osobnosti ako takej. Ide o tie drobnosti, ktoré ju dotvárajú - to, akým štýlom sa vyjadrujem, aké používam frázy, ako sarkasticky reagujem, ako sa tvárim, čo a kedy hovorím... A to sa, pochopiteľne, opísať nedá.

4. Se kterými vlastnostmi se naopak neradi chlubíte?
Priznávam to úplne otvorene. Mám tendenciu byť veľmi egoistická, aj vďaka tomu mi to s ľuďmi príliš nejde. Často sa správam veľmi odmerane. Som tvrdohlavá a pre niekoho by som bola charakterizovaná ako drzá. Nechávam sa ovládať svojimi večnými výkyvmi nálad. Vďaka ,,bitch face" syndrómu, ktorým trpím, vyzerám, že vraždím pohľadom a v mysli plánujem, koho zarežem ako prvého, pritom vnútri mám úplne neutrálnu náladu. Ak mám urobiť niečo, čo nechcem, tak to jednoducho neurobím a aj keď je to v škole problém, tú päťku si kľudne zapísať nechám.

5. Dokázali byste si představit sami sebe v milostném vztahu s osobou stejného pohlaví?
Určite áno, samozrejme by som najprv musela byť danej orientácie, aby som city k rovnakému pohlaviu pretrvávať mohla.

6. Pokud byste byli postaveni se střelnou zbraní ve vaší ruce před jednoho člověka a libovolné zvíře (řekněme například štěně) s příkazem zastřelit jednoho z nich, který z nich by to byl?
Jednoznačne človeka. Záleží však na konkrétnej situácii, o akého človeka by sa jednalo a tak dále. Nemyslím, že by sa mi v živote takáto situácia naskytla, ale pokiaľ ide o to, či mi je prednejší život zvieraťa alebo človeka, tak volím prvú možnosť, keďže ľuďmi často pohŕdam.

7. Jak podle vás vznikají kruhy v obilí?
Nakoľko mám konšpirácie rada, kruhy v obilí idú akosi mimo mňa. Je však jasné, že to len taká náhoda nebude...

8. Bojíte se tmy?
Mierne obavy pohybovať sa po tme u mňa stále ešte od detstva pretrvávajú, neznesiteľne strašidelné to však začína byť po tom, čo si večer pozriem nejaký poriadny nacistický abo komunistický dokument (čo je veľmi časté) či konšpirácie o rôznych záhadách. Vidíte, ani horor mi netreba...

9. Máte nějakou noční můru, která se vám během života vrací? Pokud ano, popište ji.
Takú veru nemám, ale koncept mojich nočným mor je v podstate vždy o tom istom. Zásadne musím zomrieť, zvyčajne vďaka zvieraťu. Poprípade sa niečo zlé stane mojim blízkym a zobúdzam sa urevaná.

10. Jaké největší překážce jste v životě čelili?
Mám za to, že častokrát tie prekážky ležia v samotných ľuďoch. Pokiaľ sú so sebou nespokojní, život ich nebaví a sami so sebou vnútri bojujú, každý cieľ bude nedosiahnuteľný, preto treba najprv prekonať tie primárne problémy, ktoré sa schovávajú za iné, vonkajšie prekážky, pritom tam pes nie je zakopaný. Čo sa týka mňa samotnej, nedokážem určiť konkrétnu prekážku, v globále by som však povedala že moja povaha, obzvláš tvrdohlavosť, mi sčasti vadí a občas aj obmedzuje, no zmeniť to je až príliš ťažké.

Toť je odo mňa vsjo. Ďalej vymýšľať otázky a nominovať ľudí nebudem, pretože som na to jednak lenivá a druhak to ani robiť nechcem. Takže ďakujem Skřítečkovi2 za možnosť sa tu trošku vykecať :)

P.S.: Prvá fotka je z Plitvíc, druhá z Múzea komunizmu v Prahe a tretia bola fotená na starkinej povale, kde sa spojil lúč svetla s prachom, kúzelné, nie?

Rok s chlapcami

29. června 2014 v 17:53 | Denisa |  Alfréd a Alojz
Od posledného príspevku sa toho veľa nezmenilo. Teda... to si myslím len teraz, ale ako budem v písaní postupovať, určite sa nájde viac vecí. Ono sa toho od začiatku školského roka zmenilo dosť. Až teraz, po tom, čo sme dostali vysvedčenia a na dva mesiace opustíme brány školy, si to väčšmi uvedomujem. Stredná v mojom živote odštartovala éru nových vecí. Môjho nového ja. Všetkého. Posledný rok bol plný toľkých zmien. Nielen tých pozitívnych, v mnohých prípadoch aj negatívnych, čo mi prinášalo problémy, no aj tak to beriem ako súčasti života, ktorými si prechádzam hlavne kvôli formovaniu mojej osobnosti. Všetko je na niečo dobré.

Ale teraz na inú notu. Nejdem chronologicky, ale chcem sa povenovať Alfimu a Lojzimu. Verili by ste, že títo dvaja mládenci oslávili 21.6. svoj prvý rok u starkej? Za ten čas sa tam stihli zabývať, aj keď posledné mesiace máme furt problémy s ich zdrhaním. Raz sa tam pár dní neukáže Alfréd, potom sa vráti a nakoniec zas zdrhne Alojz. Do porazenia. Ťažko sa tomu zabraňuje a takto to s mačkami na dedinách chodí. Mne ide len o to, aby sa im na týchto cestách nič nestalo.

 


A tak si nažívam(e)

26. dubna 2014 v 0:11 | Denisa
Z blogového sveta sa už pomaly strácam. Síce som si vo februári založila blogspot s nádejou, že sa konečne budem mať kde realizovať, no článkov je tam minimálne a akosi som sa tam nezabývala. K tomuto blogu budem mať asi ešte dlhú dobu istý vzťah. Prežil so mnou rôzne obdobia môjho života a pomáhal trochu formovať moju osobnosť. Skrátka sa tu cítim dobre. Čo ma privádza k tomu, že pred pár dňami toto miestečko oslávilo už štvrté narodeniny. Ach, to letí.


,,Zima" pokračuje

3. února 2014 v 17:59 | Denisa
Už je február a len teraz prichádzam s prvým článkom za tento rok. Mala by som sa učiť chémiu a pri takýchto situáciach si zvyčajne trhám obočie, vytláčam ten sajrajt na ksichte alebo upratujem. Tentokrát píšem článok, z ktorého bude väčší osoh, než z nechápavého civenia do zošita. Už teda začnem s ďalším update-om z môjho života.

(pohľad z Chopku na sever, v pozadí Vysoké Tatry)

Ďalší update

30. prosince 2013 v 15:28 | Denisa |  Alfréd a Alojz
Neviem, kedy by som sa dokopala k napísaniu takéhoto biedneho článku, ale posledné dni som si len tak snorila po blogu a doľahla na mňa nostalgia. Áno, v každom novom článku musím poznamenať svoju aktivitu a staré blogové časy. Ja len... Všetko to bolo také pekné. Som rada, že tento blog stále mám k dispozícii a s jeho pomocou budem môcť zaspomínať na tie roky. Dobre, začínam znieť ako baník s viac než štyridsiatimi odpracovanými rokmi a jednou nohou v hrobe. Ale v mojom terajšom živote sú tie 3 roky viac než dosť. Pri čítaní tých starých článkov sa už ani tak nechytám za hlavu, skôr sa hneď vžijem do toho obdobia a celkovo uvažujem, aké to bolo.

No nič. Máme za sebou ďalšie dva meaiace bez článku. Je po jeseni, po Vianociach a skoro aj po celom roku, ktorý bol mimochodom veľmi podarený. Resp. skôr jeho druhá polovička, kedy sa toho dosť stalo a zmenilo. Anglicko, stredná škola, noví ľudia, zážitky, stretnutie s pionierom a samozrejme som sa zmenila aj ja. Týmto prajem všetkým, ktorí neznámym činom zablúdili na tento upadajúci blog, šťastný nový rok 2014 :)

Ale k veci. Mám, mám, mám zrkadlovku! Stále tomu neverím. Pod kriakom to bolo maximálne prekvapenie a samozrejme som za to neskutočne šťastná a vďačná. Mám Nikon D5100, v podstate základný model, no v pomere cena - výkon je to dosť slušný foťáčik. Mám objektív AF-S DX Nikkor 18 - 105 mm (väčšinou sa predáva s objektívom 18-55, to je zúfalo málo, neodporúčam). Už teraz cítim, že to v niektorých situáciach nestačí a preto by som do budúcna chcela predovšetkým makro objektív. Stále sa však s Nikonkom zoznamujem a teším sa náš spoločný život. Moja elektrotechnika je ako moje deti, takisto ako aj mačky.

Čo sa týka Alfiho a Lojziho, majú sa dobre. Sú čím ďalej väčší, no s nástupom zimy aj menej akčnejší. Od začiatku školy sa mi ku starkej darí chodiť max. dvakrát do týždňa, ach, už nech je leto.

Nuž a teraz prichádza nával fotiek.


Čo je nové?

16. října 2013 v 20:16 | Denisa |  Alfréd a Alojz
Zas som tu s tradičným výkecom, resp. update-om. Svoju aktivitu nebudem stále komentovať, proste je to tak, ako to je... Radšej sa na to hneď vrhnem :)

Škola je zatiaľ v pohode. Čakám, kedy sa naplnia tie výhražné vety o stredných školách, ktoré nám učitelia celý ten čas vtĺkali do hláv, no márne. Od začiatku roka som sa nič neučila a okrem jedinej päťky z matiky sa mi celkom darí. A to som sa ešte nepozrela ani do jednej knižky.

Nenapadá ma nič dôležité, čo sa za poslednú dobu udialo, a keby aj, jedna udalosť to určite zatieni - konečne sme sa STRETLI s pionierom!! Všetko sa to odohralo tak rýchlo. Už to vyzeralo, že ma naši samú pustia do mesta na polceste medzi nami, no nakoniec sa našiel hádam ešte lepší spôsob. Naši šli na malý poznávací zájazd do Budapešti a keďže šli cez mesto, v ktorom býva, stačilo sa len dohodnúť so šoférom, aby ma tam vysadil a mohlo sa ísť. Takto mali aspoň naši väčšiu istotu, že to prebehne v poriadku. Dúfam, že týmto budem hovoriť za obe, ale ten deň sme si užili. Síce svojským spôsobom, ale užili :D Ten večer som nebrala ako naše posledné stretnutie, práve naopak ma to posmelilo k ďalším a ďalším plánom, čo sa snáď podarí.

Mimochom, Koťúžka je v skutočnosti ešte ňuňavejšia. Ona je to, čo si predstavím, keď niekto povie, že v byte chová mačku. Síce málokto jej lezecké schopnosti ocení v byte, pre mňa to bolo zas niečo iné. Lady je príliš opatrná a lenivá. Ku málokomu sa chová uvoľnene. Zato Koťuh sa mi vyvalila na kolená a spokojne oddychovala :)



Čo povedať o Alfim a Lojzim? Nažívajú si úplne v pohode, stále rastú, huňatejú a mohutnejú. Trochu ma mrzí, že kvôli mojim neskorým príchodom zo školy už moc nemám chuť ísť ku starkej tak často, ako cez leto, ale zvyčajne tam dvakrát za týždeň zájdem. Včera sa mi však darilo a spravil sa mi defekt na bicykli, takže dostať sa tam bude ešte väčší problém.





Aha, ešte by som aj zabudla na toto video :D Taký mix no...




Další články

Podporte tento blog | Otázky | Email: Dendomaciatko@zoznam.sk | Design a grafika: © Dendomačiatko
Zákaz kopírovania článkov, fotiek a grafiky © 2010 - 2012

Obľúbené blogy:

Weby o mačkách, ktoré navštevujem:

Chovateľské potreby:

Obľúbené chovateľské stanice: