na Blog.cz

Len čo vytiahnete vášho pomocníka, mačka sa snaží okamžite niekde schovať, pretože ten "požiarač mačiek" je strašne hlučný, veľký a najhoršie na tom je, že ho ovládate vy sami! Od tohto prirodzeného strachu mačku neodnaučíte... Riešením je jedine kúpa tichého vysavača, alebo dať mačku na bezpečné miesto.

Niektoré mačky sa jednoducho boja mužov... Asi na nich pôsobia inak, než na ženy. Možno sa im nepáči to, že sú to skrátka hlavy rodín a sú prísni, alebo z nich vyžaruje zvláštna energia. Záleží to však na povahe muža, ako sa k mačke bude správať a ako ju bude brať.

Pradenie je znak úplnej blaženosti a spokojnosti, takže iba šťastná a spokojná mačka pradie. Avšak v iných prípadoch mačka pradie aj vtedy, ak sa bojí a pradením takto odbúra stres, keď utišuje iné mačky, ak sú zranené a taktiež pradie pri pôrodných bolestiach a umieraní.

K pradeniu dochádza v hrtane. Tam má mačka akýsi druh kožného záhybu (predsieňový záhyb či nepravé hlasivky). Prúd vzduchu, ktorý tadiaľ prechádza počas nádychu a výdychu, sa kontrakciami hrtanového svalstva preruší až 30 krát a tak vzniká pradenie.

Vedci skutočne dokázali, že pradenie odbúrava stres, upokojuje a keďže sa pradenie pohybuje vo frekvenčnom rozpätí od 25 až 50 hertzov, tieto zvukové vlny priaznivo pôsobia na kostné tkanivo. A práve preto pradúca mačka pozitívne vplýva na ľudí s osteoporózou. Mačku dokonca používajú aj v niektorých nemocniciach a pomáha ľuďom.

Len vaša vonkajšia mačička príde z prechádzky či prehliadky teritória, už má na koži kliešťa. Existuje mnoho, hlavne ľudových rád, ako tochto príživníka sajúceho krv vytiahnuť. Väčšina z nich sú však nepravdivé. Kliešte odstraňujeme veľmi pozorne, najlepšie na tento účel vyrobenými klieštikmi. Dávame pri tom pozor, aby sme odstránili aj hlavičku kliešťa, pretože to je to najdôležitejšie. Keďže kliešte rozširujú mnohé infekčné choroby, chráňme pred nimi našich miláčikov napr. vhodnými obojkami proti kliešťom a pravidelným a správnym vyberaním. Robte to aspoň kvôli sebe, pretože nakazená mačka môže ľahko nakaziť aj vás.

Vtedy bol Bojko asi pol ročné mača, ktoré sa každého bálo. Ani dotknúť, ani pozrieť a keď uvidel človeka, zdrhal. Raz keď som ho po dlhej naháňačke chytila, tak ma tak doškrabal, až som mala chuť ho od starkej dákym činom vyhodiť. Čo to je za mačku?! Avšak môj postoj k nemu sa zmenil, keď sa mu niečo stalo... Neviem presne, čo sa udialo, ale zrazu sa mu začal na líci tvoriť hnis a celé toto líčko mu poriadne opuchlo. Síce to bol blbý a prskajúci kocúr (vtedy z môjho pohľadu), museli sme konať. Pamätám si, ako sme vtedy so sestrou v dome plakali. Fajn, po hodinovom hraní na mačku s myš sme ho konečne chytili a zobrali k veterinárovi. Stres nad ním zvíťazil a akosi pozabudol, že ho hladkáme. Keď sme sa dostali do ambulancie, veterinár hneď zobral nejakú ihlu a celé mu to tam prepichol tak, že hnis vytekal. Moc dobre si to nepamätám, lebo ja som ho len držala a pozerala sa do stropu, pretože na krv a tieto záležitosti som dosť citlivá. Dali nám ešte vodičku, ktorou mu to líce máme potierať každý deň. Báli sme sa, že či ho vôbec chytíme a nakvapkáme mu to tam, ale zrazu nastal zlom. Prišli sme ku starkej (jeho domov) a on vôbec neutekal, neprskal, nevzpieral sa. Bol v mojom náručí šťastný a spokojný, akoby sám vedel, že mu chceme len pomôcť. Dala som mu za dobré správanie výbornú konzervu a on priadol. Bol to skvelý pocit, keď sa Bojko uzdravel a šli sme na kontrolu už so šťastným, spoločenským a maznavým kocúrom ♥

Nič nečakane včera poobede panička zobrala tašku a vydali sme sa do takého veľkého štvorkolesového gauča.. Mala som obavy, či nejdeme k veterinárovi, ale keď sme pristáli pri istej chate, moje starosti opadli. Veď to je moje najobľúbenejšie miesto :) (ak nerátam posteľ, pravdaže..). No, najprv som uvidela .. brr.. psov! Avšak nejako si ma nevšimli v tej taške, čiže pohoda... No, vyšli sme si za chatu na menší kopček, panička mi otvorila tašku a okamžite som sa vybrala do menšieho lesíka pri našom "stanovišti". Stromy, tráva, vtáčiky, slniečko.. Raj pre mňa. Ale potom si panička musela odpiť z nejakého skleného "oného" tak sme sa vrátili späť. Slnko mi plešťalo do očičiek, tak som musela zaliezť do tašky.. Zrazu ma zobral na vodítko paničkin oco. Najprv som si to nevšimla, bola som omámená vôňami a všetkým tým, no keď so mnou začal robiť blbosti, spamätala som sa. Viete čo mi robil?! Zobral ma na ruky a labky položil na kôru stromu. Našťastie som sa držala,.. vraj chcel skúsiť, či viem čo je to ešte strom a nie škrabadlo :D.. Alebo mi odopol vodítko.. Ale toto bolo už príjemnejšie :) Panička naňho hneď skríkla, že čo robí, že ujdem.. (ja a ujsť?). Ale potom zistila, že vlastne ani nemám kam ujsť a aj tak sa furt držím medzi nimi. Bol to dobrý pocit :) Lepšie, keď ma panička vodí.. No, po tomto krásnom čase sme šli niekde inde (paničkina krstná či čo..). Nebolo tam zle,.. ale viac vám poviem pri fotkách.. Potom sme šli ku paničkinej starkej, kde som iba spala v taške, lebo som bola po tom všetkom unavená. Tak, nakoniec sme šli domov, kde som ešte pol hodinu vkuse mraučala, lebo to robím vždy, keď prídeme z vonku - páčilo sa mi tam :)

V spomínanom, a mojom tak obľúbenom lesíku...