Ako som vám vravela vo včerajšom kratučkom článku, bola som vonku :) A bolo úžasne.

Nič nečakane včera poobede panička zobrala tašku a vydali sme sa do takého veľkého štvorkolesového gauča.. Mala som obavy, či nejdeme k veterinárovi, ale keď sme pristáli pri istej chate, moje starosti opadli. Veď to je moje najobľúbenejšie miesto :) (ak nerátam posteľ, pravdaže..). No, najprv som uvidela .. brr.. psov! Avšak nejako si ma nevšimli v tej taške, čiže pohoda... No, vyšli sme si za chatu na menší kopček, panička mi otvorila tašku a okamžite som sa vybrala do menšieho lesíka pri našom "stanovišti". Stromy, tráva, vtáčiky, slniečko.. Raj pre mňa. Ale potom si panička musela odpiť z nejakého skleného "oného" tak sme sa vrátili späť. Slnko mi plešťalo do očičiek, tak som musela zaliezť do tašky.. Zrazu ma zobral na vodítko paničkin oco. Najprv som si to nevšimla, bola som omámená vôňami a všetkým tým, no keď so mnou začal robiť blbosti, spamätala som sa. Viete čo mi robil?! Zobral ma na ruky a labky položil na kôru stromu. Našťastie som sa držala,.. vraj chcel skúsiť, či viem čo je to ešte strom a nie škrabadlo :D.. Alebo mi odopol vodítko.. Ale toto bolo už príjemnejšie :) Panička naňho hneď skríkla, že čo robí, že ujdem.. (ja a ujsť?). Ale potom zistila, že vlastne ani nemám kam ujsť a aj tak sa furt držím medzi nimi. Bol to dobrý pocit :) Lepšie, keď ma panička vodí.. No, po tomto krásnom čase sme šli niekde inde (paničkina krstná či čo..). Nebolo tam zle,.. ale viac vám poviem pri fotkách.. Potom sme šli ku paničkinej starkej, kde som iba spala v taške, lebo som bola po tom všetkom unavená. Tak, nakoniec sme šli domov, kde som ešte pol hodinu vkuse mraučala, lebo to robím vždy, keď prídeme z vonku - páčilo sa mi tam :)
Dobre, prejdime na vaše obľúbené fotky :)
V spomínanom, a mojom tak obľúbenom lesíku...