Tento príbeh sa stal zhruba pred 3 alebo 4 rokmi..

Vtedy bol Bojko asi pol ročné mača, ktoré sa každého bálo. Ani dotknúť, ani pozrieť a keď uvidel človeka, zdrhal. Raz keď som ho po dlhej naháňačke chytila, tak ma tak doškrabal, až som mala chuť ho od starkej dákym činom vyhodiť. Čo to je za mačku?! Avšak môj postoj k nemu sa zmenil, keď sa mu niečo stalo... Neviem presne, čo sa udialo, ale zrazu sa mu začal na líci tvoriť hnis a celé toto líčko mu poriadne opuchlo. Síce to bol blbý a prskajúci kocúr (vtedy z môjho pohľadu), museli sme konať. Pamätám si, ako sme vtedy so sestrou v dome plakali. Fajn, po hodinovom hraní na mačku s myš sme ho konečne chytili a zobrali k veterinárovi. Stres nad ním zvíťazil a akosi pozabudol, že ho hladkáme. Keď sme sa dostali do ambulancie, veterinár hneď zobral nejakú ihlu a celé mu to tam prepichol tak, že hnis vytekal. Moc dobre si to nepamätám, lebo ja som ho len držala a pozerala sa do stropu, pretože na krv a tieto záležitosti som dosť citlivá. Dali nám ešte vodičku, ktorou mu to líce máme potierať každý deň. Báli sme sa, že či ho vôbec chytíme a nakvapkáme mu to tam, ale zrazu nastal zlom. Prišli sme ku starkej (jeho domov) a on vôbec neutekal, neprskal, nevzpieral sa. Bol v mojom náručí šťastný a spokojný, akoby sám vedel, že mu chceme len pomôcť. Dala som mu za dobré správanie výbornú konzervu a on priadol. Bol to skvelý pocit, keď sa Bojko uzdravel a šli sme na kontrolu už so šťastným, spoločenským a maznavým kocúrom ♥
Teraz budú všedci v ankete za Bojka xD
Niečo podobné sa mi stalo s Fúzikom. (jeden z mojich kocúrov).
Bojko už nieje Bojko. xD Nebojko. :)