Lady Jane | Bojko & Kocúr | Mačky obecne

Pozn. jún 2014: Od začiatku fungovania tohto blogu sa toho veľa zmenilo. Momentálne sem nepridávam nič užitočné z oblasti starostlivosti o mačky, skôr je to tu pre mňa priestor pridať pár fotiek a dať vedieť, ako sa nám darí. Za aspoň trochu zaujímavé to môžu považovať jedine verní návštevníci, ktorí tu moje články čítajú už pekných pár rokov. Chcem sa im za to poďakovať. Dúfam, že tu však ostatní nájdu to, čo potrebujú - všetko o úžasných stvoreniach, na ktoré je tento blog zameraný. Som vďačná za fakt, že toto miesto má stále svojich návštevníkov aj napriek tomu, že sa tu nové rozumné príspevky neobjavujú. Ďakujem ♥

Caboodle Ranch

8. listopadu 2011 v 21:01 | Dendomačiatko |  Mačkoviny
Caboodle Ranch je mačací raj, ktorý sa nachádza na vyše 40 hektároch divokej prírody za ,,veľkou mlákou". V tomto americkom rančíku našlo svoj domov vyše 600 mačiek. Toto všetko má na svedomí Craig Grant, jedna mačka a pani náhoda. Čítajte ďalej!
Je to neuveriteľné, ale Craig, zakľadateľ ranču, mačky nikdy nemal v obľube. Ako je teda možné že dnes žije s vyše 600 mačkami? Na začiatku to bol pán v zrelom veku, luxusný byt na Floride s výhľadom na more a jeho syn, ktorý sa chcel osamostatniť, no nemohol mať v novom byte mačku. Craig nemal rád mačky, ale nakoniec súhlasil, že si Pepper, synovu mačku, ponechá, aspoň bude mať nejakú spoločnosť. Netrebalo veľa a Craig kúzlu mačiek úplne podľahol. Pepper si veľmi obľúbil, no tá mu po čase spôsobila šok - čakala mačiatka. Craig bol z toho poriadne zmätený, s ničím takým sa v živote nestretol. Keďže nechcel, aby mu mačiatka zničili celý krásny byt, chcel sa ich čo najskôr zbaviť. No zistil, že mačiatka musia byť s matkou minimálne 7 týždňov, až potom môžu byť ponúknuté na adopciu. Po čase začali robiť neplechu, skrátka všetky tie typické mačiatkovské činnosti. Craigovi to potom prestalo vadiť, sám tvrdí že mačky sú jedinečné osobnosti a úplne im podľahol.

http://pics.livejournal.com/caboodleranch/pic/0005afg5

Všetko to vyzeralo ako z rozprávky, Craig bol šťastný, no zrazu sa začali kopiť sťažnosti od susedov, ktorým mačky prekážali. Aby toho nebolo málo, jednu mačičku pohrýzol pes a ďalšiu našiel postrelenú. Bolo to vážne a trebalo konať. Craig sa rozhodol vykašľať sa na luxusný byt pri mori a nájsť jednoduché, no veľké miesto, kde by mohol v kľude žiť so svojimi mačkami. Po čase našiel istý pozemok. Cena pomerne nízka, lokalita výborná, problém však bol, že toto miesto bolo vzdialené veľa míľ. No Craig sa pre mačky rozhodol vzdať všetkého a vyrazil na miesto. Bol to rok 2003. Keďže sa jednalo o les, niektoré miesta vyčistil. Neskôr si zaobstaral maringotku, ktorá je malá a po luxusnom byte pre Craiga isto zmena, no ako sám tvrdí, materiálne veci nevyhľadáva a je šťastný v maringotke so svojou mačacou svorkou.



http://pics.livejournal.com/caboodleranch/pic/00001ss3

A ako to v Caboodle Ranchi vyzerá? Môžeme vidieť nádherné miesto - plné stromov, jazierok, čistiniek, chodníčkov a mnoho mnoho iného... Je to miesto, kde to žije. Pre návštevníkov je jednoznačne najzaujímavejšie ,,mačacie mestečko". Tvorí ho množstvo domčekov, kaštielov, viliek. A aby to bolo pravé mesto, nechýba ani tržnica, radnica, kostol, kultúrny dom, veľká mačacia toaleta a reštaurácia pod holým nebom, kde každá mačička nájde dvakrát denne čosi v miske. Samozrejme nesmú chýbať malé studničky, napájadlá a pre krásu mačičiek je tu kadernícky salón, kde sa o ich kožúšok radi postarajú. Aby sa mačičky udržiavali vo forme, môžu skákať na rôznych doskách, ktoré sa nachádzajú na mnohých stromoch.

Ani na jednu mačičku sa tu nezabúda. Craig sa im každý deň venuje, kŕmi ich a češe, zaujíma sa o ich zdravotný stav... Pravdaže na to všetko nie je sám, po ruke má pár šikovných pomocníkov a na chod ranču prispievajú aj štedrí sponzori.

http://pics.livejournal.com/caboodleranch/pic/0008c91z

Toto je asi jediná vec pre ktorú mám Ameriku rada. Práve toto, že konajú a neprizerajú sa ako my. Snažia sa a ako vidíte, aj obyčajný človek, ako Craig, ktorý pomohol niekoľkým stovkám mačkám pred smrteľnou injekciou či utýraním. Nevravím, že na Slovensku či Česku nemáme milovníkov zvierat, ale ľutovať nestačí. Samozrejme, štát a tento priblblý systém je druhá vec.

Týmto článkom by som chcela vzdať holt Craigovi, jeho snahe a odhodlaní. Nikdy nie je neskoro. Prosím navštívte webstránku Caboodle Ranchu - www.CaboodleRanch.org, kde nájdete aj viac informácii či fotiek.

Informácie som čerpala z časopisu Moja Mačka, oficiálnych stránok C. Ranchu, podľa toho som text zostavila sama.
Fotky z www.CaboodleRanch.org

http://pics.livejournal.com/caboodleranch/pic/00040q27
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Skříteček2 Skříteček2 | Web | 8. listopadu 2011 v 21:37 | Reagovat

Klidně bych udělala také takový park, ale má to jeden háček; nejsem zbohatlík jako Craig. :-(

2 Das Das | Web | 9. listopadu 2011 v 16:11 | Reagovat

jé, to je úžasný! opravdu nádherné!
Je to krásné, věřím, ež se tam mají kočky daleko líp než v bytě. Mají tam společnost ostatních koček, ale nutně s nimi být nemusí, pokud je to opravdu tak velký prostor. :) Příroda, dostatek jídla, stromů, láska člověka.. co si jen víc může kočka přát? :D

3 Das Das | Web | 9. listopadu 2011 v 16:30 | Reagovat

taky se mi tam ten úryvek líbí. :D

4 Xavier Fender Xavier Fender | Web | 9. listopadu 2011 v 16:30 | Reagovat

Chodím do školy poměrně rád, jsem asi závislý na vzdělávání. :-D To tedy neznamená, že bych v tom nějak zvlášť vynikal, ale zkrátka si uvědomuji, že je to třeba, tak tam chodím o poznání raději. Nejhorší jsou na tom ti spolužáci, kteří odmítají připustit, že bych se mohl od nich nějak odlišovat, a snaží se tedy mi můj pobyt na té škole co nejvíce zpříjemnit ... Ale to je jedno. :-D

Mám rád jen jednu kočku a to tu dědovu. Vím, že kdyby se jí něco stalo, mrzelo by mě to velmi, ale jinak nejsem žadný kočkomaniak. Snad. ;-)

Zaujal mě tvůj komentář u Sin k jejímu článku o Osvětimi.
Víš, dnes už Osvětim vypadá jako poměrně mírumilovné místo, když je tam udržovaný trávník a vysázené stromy, takže z fotek by to člověku, který by se absolutně v historii tohoto místa nevyznal, strach nenahnalo a slzy nespustilo, jenže když si představíš, že ještě před nějakými sedmdesáti lety tam žádné stromy nebyly a písek, po kterým se dnes ti natěšení turisté procházejí, byl smíchán s prachem z krematorií a krví vězňů a že nějaký ten vězeň umřel vyčerpáním zrovna na tom místě, kde si jeden z turistů cosi zaujatě fotil, je to daleko děsivější, než kdyby se správci areálu opovážili nezastřihnout trávník.

5 SISI - měsíční svit SISI - měsíční svit | E-mail | Web | 9. listopadu 2011 v 16:35 | Reagovat

DÍKY MOC ZA KOMENTÍK - ODPOVĚĎ JSEM TI NAPSALA KE MNĚ.
PŘIZNÁM SE,ŽE NEMÁM ČAS ČÍST CELÝ ČLÁNEK,ALE FOTKY JSOU PŘEKRÁSNÉ.MILUJU KOČIČKY.

6 Sinai Sinai | Web | 9. listopadu 2011 v 17:06 | Reagovat

Ďakujem, tie fotky zrejme plnia úlohu spomienky. Nech sa nezbudne...
Zlé miesto nieje len Osvienčim...počula som aj o Terezíne. A mnoho ďalších, kde umierali nevinní ľudia.

7 JiHei in Natura - Fotografie JiHei in Natura - Fotografie | Web | 9. listopadu 2011 v 18:31 | Reagovat

No - pěkné kočičí bydlení...:)

8 Jasmine Petrix Jasmine Petrix | Web | 9. listopadu 2011 v 19:23 | Reagovat

Ahoj,
přihlásila ses ke mně na hodnocení blogů, ale já se přestěhovala na jiný blog. Hodnotit tě budu, ale tady: www.jasmine-petrix.blog.cz
Corniana

TOHLE NENÍ REKLAMA, PÍŠU TO JEN NA BLOGY, KTERÉ SE PŘIHLÁSILY!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Podporte tento blog | Otázky | Email: Dendomaciatko@zoznam.sk | Design a grafika: © Dendomačiatko
Zákaz kopírovania článkov, fotiek a grafiky © 2010 - 2012

Obľúbené blogy:

Weby o mačkách, ktoré navštevujem:

Chovateľské potreby:

Obľúbené chovateľské stanice: