27. dubna 2012 v 18:26 | Dendomačiatko
|

Za ten mesiac, čo som sa neozvala, sa v podstate nič neudialo, až na dnešok... Začal sa síce ako každé dni, ale poobede panička po viac ako pol roku vytiahla prepravku. Zľakla som sa, lebo som si myslela, že ideme k tomu zlému ujovi v bielom plášti. Všetko tomu totiž nasvedčovalo, ale po tom, čo mi dali postroj, to bolo jasné - ide sa von! Konečne! Však bolo aj načase, posledné dni je vonku celkom pekne (to som však nečakala že až tak horúco). No, navštívili sme miesto, kde sme ešte nikdy predtým neboli. Panička ma od jej starkej (vraj) niesla dosť dlho, až ma vysadila na peknom mieste na okraji tej dediny. Spočiatku som bola neistá, už som skoro aj zabudla čo to je to bzučiace žltočierne čudo, farebné výrastky z trávy, čerstvý vánok a behanie po vysokej tráve (áno, ja viem behať)... Preto som neodolala a už po pár minútach som z prepravky vyskočila preskúmať nový svet. Najviac ma fascinovali dvaja dvojnožci, ktorí po mne spočiatku čumeli a nevedeli ma identifikovať (čo ešte na dedine nevideli bielu mačku s modrými znakmi, očami ako obloha a s postrojom a vodítkom?). Okrem toho boli doosť divní, najprv naukladali nejaké čudné červené skaly na seba a potom do toho búchali. Zvláštne. Každopádne to miesto bolo krásne. Panička ma trochu prehnala (lebo vie, že za ňou furt chodím a tak bežala hore-dole cez celú tú lúku a samozrejme ja za ňou).
Na tom peknom mieste sme zotrvali dlhší čas, ale potom som už bola unavená a vrátili sme sa k paničkinej starkej či čo to je za dvojnožec... Tam sa však udialo niečo strašné - boli tam tie dva odporné ryšavé kocúriská, ktoré mi nedajú pokoja!!! Nenávidím ich, odporní ošklbanci... Už pri prvom pokuse, čo sa ma snažili oňuchať, som vyskočila z prepravky a zaprskala ako nikdy. Bohužiaľ ani to nestačilo a bola som nútená sa po jednom z tých úbožiakov zahnať labkou. Hnusáci. Našťastie sa potom odomňa držali ďaleko, hádam som ich poriadne vystrašila, haha. Po tom všetkom som s paničkou a jej mamou unavená odišla domov a po všetkých tých procedúrach (vyťahovanie ihličia z labiek a trávy zo srsti) som zaspala - to viete, veľký výkon na mňa... Tu je ešte pár fotiek. Mimochodom, má panička pridať všetky? :)
Ano, chceme všechny fotky! Týýýjo, Lady a běhání... událost roku.
Jsem ráda, že nejsem jediná, kdo nepoužívá odlakovač.
Krásně jste si to užily. Nevím, co jsem čekala, ale nevěděla jsem, že Lady a kocouři se nemají rádi.