Lady Jane | Bojko & Kocúr | Mačky obecne

Pozn. jún 2014: Od začiatku fungovania tohto blogu sa toho veľa zmenilo. Momentálne sem nepridávam nič užitočné z oblasti starostlivosti o mačky, skôr je to tu pre mňa priestor pridať pár fotiek a dať vedieť, ako sa nám darí. Za aspoň trochu zaujímavé to môžu považovať jedine verní návštevníci, ktorí tu moje články čítajú už pekných pár rokov. Chcem sa im za to poďakovať. Dúfam, že tu však ostatní nájdu to, čo potrebujú - všetko o úžasných stvoreniach, na ktoré je tento blog zameraný. Som vďačná za fakt, že toto miesto má stále svojich návštevníkov aj napriek tomu, že sa tu nové rozumné príspevky neobjavujú. Ďakujem ♥

História ryšavého klanu u starkej

5. května 2012 v 13:21 | Dendomačiatko |  B & K - Hovorím
Starkin dom na dedine bol pre mňa odmalička raj a to najmä kvôli mačkám, ktoré som taktiež odmalička milovala. Pokúsim sa to všetko zrekapitulovať, ikeď si na mnohé veci nespomínam, vzhľadom k tomu, že v tom období som bola ešte sopľa.
Mačky u starkej sa vyskytovali ešte v období, keď sa môj vek počítal v mínusových hodnotách. Čo je zvláštne, vždy boli ryšavé, alebo aj viacfarebné - ale vždy tam bola ryšavá farba (takéto mačky tam však dlho nepobudli). Žeby to bolo zakliatie? V období do mojich +- piatich rokov si na tamojšie mačky veľmi nespomínam.

Avšak po krátkom čase tam zavítala istá, ako inak, ryšavá mačka. Pomenovala som ju Maňa (oh, tá originalita) a práve ona bola ,,zakľadateľkou" dnešného ryšavého klanu. Zhruba v roku 2005 sa Mani narodili mačiatka (jedny z mnohých). Medzi nimi bol však aj Kocúr, ktorý žije dodnes. Spolu s Kocúrom sa narodil aj Šakal, ktorý bol ale veľmi plachý. Bol čierny s ryšavými škvrnami a krásnymi zelenými očami, ale v porovnaní s Kocúrom bol veľmi malý a po čase zmizol. Aj tak som ho mala rada... Kocúr ako jediný prežil a spolu s Maňou vytvárali perfektnú ryšavú dvojku. Ich verným súputníkom bola taktiež čierna anglická kokeršpanielka Džana, s ktorou sa znášali veľmi dobre (Džana zomrela v r. 2007, zlyhali jej obličky).

Šakal


Asi v roku 2007 sa narodil Bojko a Félix. Bojko, ktorý dostal meno podľa svojej bojazlivej povahy, žije dodnes, ale krásny Félixko zmizol... Mali by ste však niečo vedieť, ale je to dooosť divné. Ehm, Kocúr sa spáril s Maňou - jeho mamou a tak narodil sa Bojko s Félixom. Ja viem, je to zvláštne, ale predsa len u zvierat to nie je také neobvyklé. Takže Bojko a Kocúr sú bratia a otec so synom zároveň. Ale budem ich volať ako doteraz - bratia :D Ale ešte predtým, ako sa Bojko s Félixom narodili, zmizol Kocúr, ktorý bol vtedy už dávno dospelý. Pamätám si, ako som ho každú sobotu hľadala, volala ho, no nič... Dodnes neviem, kde tých pár mesiacov bol... Keď som sa s tým ako-tak zmierila, Kocúr sa vrátil! Bolo to veľmi zvláštne, ale tú chvíľu si presne pamätám. Išla som len tak po záhrade a zrazu vidím utekať niečo ryšavé smerom ku mne a nie, nebola to Maňa, čo som si najprv myslela. Rozbehla som sa a ... bol to Kocúr, môj nádherný Kocúrik. Za tých pár mesiacov, čo bol preč, ani nejak výrazne neschudol, bol v dobrej forme, čo ma prekvapilo :)

Bola som rada, že ich mám zas všetkých pekne pohromade, ale ani to netrvalo večne... Zmizla Maňa. Naveky. Bola dosť stará a prežila si toho veľa, takže si myslím, že jej zmiznutie bolo zapríčinené práve tým... Mala som teda Bojka, Félixa a Kocúra. Bola to fajn trojka :) Félixko bol odmalička veľmi pekný, maznavý a milý kocúr. Viem, že vždy, keď som si sadla, už bol na mojich kolenách. S bratom Bojkom sa aj v dospelosti radi hrávali, trénovali si tak zmysly a reflexy.



Bojko bol naopak veľmi plachý, nezniesol človeka čo i len päť metrov od neho. Postupne sme ho však ,,krotili" a pomaly si zvykal na ľudí a hladkanie. Je tu však jedna udalosť, ktorá jeho vzťah k ľuďom posilnila. Raz sa Bojkovi na líci utvorila veľká hrča plná hnisu. Či chcel, alebo nechcel, museli sme ho zobrať k veterinárovi. Dali sme ho do auta a rýchlo utekali k veterinárovi do mesta, kde mu všetok ten hnis vytlačili. Nebol to pekný pohľad. Ale Bojko si uvedomoval, že mu chceme pomôcť, bol veľmi statočný. Náš vzťah sa ešte väčšimi posilnil.

S Félixom mali pekný vzťah. Ale budem sa opakovať, ani to netrvalo večne. Koncom roka 2008 som Félixka videla poslednýkrát.


Keď už sme pri tom ryšavom klane, nesmieme zabudnúť na Marrona, írskeho setra, ktorý sa tam ,,vtrel" v apríli 2009. Znášajú sa spolu dobre, ikeď jeho hyperaktivita a vysoká chuť sa hrať si občas vyžiada obete :D

No, dúfam, že v tejto zostave zostaneme ďalšie roky :-)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Bojko vs. Kocúr?

Bojko
Kocúr

Komentáře

1 Skříteček2 Skříteček2 | Web | 5. května 2012 v 14:53 | Reagovat

Zajímavé, vůbec jsem nevěděla, že Kocúr je otec Bojka. Štěstí, že Bojko je v pořádku a bez handicapů, které dost často vznikají příbuzenským křížením. O Felixovi už jsem něco slyšela, nepsala jsi o něm náhodou kdysi dávno v nějakých kočičích komixech?

2 Dendomačiatko Dendomačiatko | Web | 5. května 2012 v 15:22 | Reagovat

[1]: Nuž, o ich podivných príbuzenských vzťahoch som zámerne nepísala, ale teraz som sa rozhodla to predsa len uviesť napravú mieru. S tými hendikepmi máš pravdu, tiež som sa obávala, ale našťastie to Bojka obišlo. S Félixkom je to dosť pravdepodobné, tuším, že som jeho fotky aj s Bojkom už kedysi pridávala, aj s tými komixmi je to možné... Koniec koncov, so zvieratami, ktoré odišli, mám najviac spomienok práve s ním a s Maňou.

3 Moniska Moniska | Web | 6. května 2012 v 18:29 | Reagovat

Myslela jsem, že sou kluci kastrovaní, proto neutíkají a neperou se.

Super článek, přečetla jsem ho bez dechu, navíc doplněný krásnými fotkami.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Podporte tento blog | Otázky | Email: Dendomaciatko@zoznam.sk | Design a grafika: © Dendomačiatko
Zákaz kopírovania článkov, fotiek a grafiky © 2010 - 2012

Obľúbené blogy:

Weby o mačkách, ktoré navštevujem:

Chovateľské potreby:

Obľúbené chovateľské stanice: