30. června 2012 v 18:58 | Dendomačiatko
|
Po dllllhej dobe vás opäť zdravím ja, Lady. Myslím, že je jasné, prečo som sa tak dlho neozvala. Skoro do polky tohto mesiaca som bola u paničkinej sestry. Nehovorte to paničke, ale mala som sa tam veľmi dobre. Mali tam veľké parapety, na ktorých som sa celý celučičký deň mohla vyvaľovať a sledovať dianie vonku. V poriadnom šoku som však bola keď prišla panička s jej rodičmi! Dokonca som sa im skryla pod posteľ, aby ma nechytili... No nič, každopádne už som rada že som doma a môžem vám niečo napísať :)
Včera prišla panička podozrivo skoro. V ruke držala nejaký papier a tešila sa, vraj mala dve dvojky. Nerozumiem,... prečo je ten zdrap pre dvojnožcov taký dôležitý?! No dobré bolo to, že sme sa celé doobedie šaleli - behali, skákali, číhali atď. Katastrofa nastala vtedy, keď prišla paničkina mamina. V ruke držala škatulu, tak som sa potešila, no nebola to len škatula... panička odtiaľ vytiahla novú kefu. Ono to ani nevyzerá ako kefa, skôr ako nejaké hrabličky. Česanie nimi nie je najpríjemnejšia záležitosť, lebo mi dosť naťahujú kožu a kvôli tomu sme sa aj dosť pohádali. Ale umriete, keď uvidíte, koľko mi to vyšklbalo odumretej srsti! Ale to až nabudúce... aspoň to jediné, čo ma v tej chvíli potešilo, bola škatula a nejaká ,balónová' vec.

Poviem vám ale aj o dnešnom dni, pretože bol rozhodne zaujímavý... Krátko po obede sa panička rozhodla, že spolu pôjdeme von. Tak sa aj stalo. Kupodivu ma dlhú dobu vláčila v prepravke až sme sa dostali ku rušnej ceste. Tam sme pár minút sedeli a zrazu sme nasadli do jedného obrovského auta. Ľudia tomu vraj hovoria autobus alebo MHD (žeby mega hustota debilov?). Na cestovanie som zvyknutá a našťastie sme tam dlho nepobudli, takže to bolo v poriadku.
Keď sme prišli, panička ma pustila na záhradu a konečne som mala možnosť si to tam všetko oňuchať. Boli tam aj nejakí dvojnožci, ktorých stretávam málokedy, väčšinou len cez leto. Jeden z nich je dokonca len 5 ročný dvojnožec... Našťastie ma celkom pekne hladkal, tak som si škrabanie a prskanie odložila na iné príležitosti. Potom som sa zašila do paprade, kde mi bolo príjemne chladno. Áno, bola neskutočná horúčava ale radšej budem tam ako doma, kde aj tak susedia iba hulákajú s nejakými pesničkami...
Na chvíľu sme sa vydali na naše obľúbené miesto za domami. Bohužiaľ, za ten mesiac sa lúka až príliš rozrástla a panička vraví, že to nie je najlepšie. Na druhú stranu ale pokosili lúku hneď vedľa, z ktorej je krásny výhľad na hory, no bohužiaľ tam nie je žiadny strom. A prechádzať sa tam v týchto horúčavách by bola samovražda...
Cestou naspäť ma naštval ten ujko za volantom. Paničky sa spýtal, že čo to tam má za šelmu... Ja mu dám nejakú šelmu! Mal šťastie že za mňa nepýtal cestovné...
Keď sme sa vrátili, panička mi dala vlažnú sprchu. Najprv som samozrejme protestovala, no potom som sa už uvoľnila. V tej horúčave to padlo celkom dobre :) Každopádne ešte stále budem hrať že som na paničku urazená, o chvíľu to nechám tak a budem pýtať jesť...
Byť mačkou je také namáhavé :)
Behom leta sa vám budem určite častejšie ozývať. Zatiaľ sa majte.
ta druha fotka zdola je skvela