Keď sa Bojko narodil, bolo to malé ryšavučké mačiatko so zvláštnym trojuholníkovým ksichtíkom. Spolu s bratom Félixom tvorili dokonalú dvojicu, ktorá si žila svoj bezstarostný život plný typického mačacieho bláznenia. Avšak Bojko spočiatku nebol ako iné mačiatka, ktoré milovali ľudské dotyky a byť v náručí, práve naopak... Vďaka tomu si vyslúžil meno Bojko. Teraz naňho nesedí ani trošku, pretože som ho včas ,,skrotila", no to meno mu nejak zostalo. Áno, Bojko bol veľký maznák, zato neodmietol žiadnu hru. A to práve s bratom Felixom. Mohli sa hrať od rána až do večera, furt ich to bavilo. Ich hry pripomínali skôr mačacie sumo obohatené o rôzne zvukové efekty. Nenadarmo sa hovorí, že pri mačiatkach je televízia úplne zbytočná.
Ani to však netrvalo večne. Keď mali Bojko s Felixom zhruba rok, čiže sa písal rok 2008, Felix náhle zmizol. Nevedela som, či zomrel, alebo len niekde zabehol. Ale keďže sa dlhšiu dobu nevracal, priklonila som sa k prvej možnosti. A to som vtedy ešte netušila, že história sa bude opakovať - práve pri Bojkovi...
Keď som sa tohto roku, konkrétne v polke júna vrátila z Egypta, v istej miere mi chýbali aj Kocúrovci. Bohužiaľ, po mojom návrate som Bojka stretla ... raz? Dvakrát? Odvtedy nevedno, kde je. Najprv som si myslela, že naňho nemám šťastie a furt sa míňame, no keď mi samotná starká povedala, že Bojka už dlhšie nevidela, začala som mať obavy. Vravela som si, že asi niekde zabehol, koniec-koncov to u mačiek nie je také nezvyčajné, no mesiac je už celkom dlhá doba, hlavne kvôli tomu, že Bojko nikdy predtým nič podobné neurobil.
Neviem, kde je a neviem ani, čo s ním je. Hľadanie by bolo zbytočné, dedina je veľká, má strašne veľa zákutí a nedostupných miest. Najväčšiu úlohu v tomto mohla zohrávať hlavná cesta. Nie je prehnane frekventovaná, ale vzhľadom na to, že je dostupná a za ňou sú ďalšie domy s ďalšími mačkami, bolo možné, že nejaké auto tak zhovievavé nebolo a pred Bojkom nespomalilo... Tomu sa bohužiaľ nedá zabrániť, Bojko zvláda techniku preliezania či podliezania plotov na jednotku a aj keby sme okolo toho pozemku postavili berlínsky múr, verím, že aj ten by zvládol. Práve tam je chyba, odmalička má prístup kamkoľvek sa mu zachce. Furt sa kade-tade túlal a keď bol u starkej, tak buď oddychoval, alebo sa ,,napájal".
Môže byť kdekoľvek. Alebo nemusí. Prekvapuje ma, ako to beriem. Som veľmi citlivý človek, ale stále si neuvedomujem, že je Bojko preč. Asi preto, že nikto nevie, čo sa s ním stalo. A hlavne preto, že stále v kútiku duše verím v to, že sa niekde túla a raz sa vráti, presne tak, ako to raz urobil Kocúr. Ktovie či nastane scenár ,Felix' alebo ,Kocúr'. Tak či onak, veľmi ma mrzí, čo sa deje. Ach, nechce sa mi veriť, že Kocúr prežil skoro všetky mačky, čo sme u starkej mali - mamu Maňu a hlavne Bojka a Felixa. Keď sa to tak vezme, Kocúr nie je najmladší, 7 rokov už určite dovŕšil...
Strašne som sa tešila na leto, prázdniny, tú pohodu a hlavne na moje časté návštevy starkej - presne tak, ako vlani. No tento rok sa to koná len s Kocúrom a aj tak to nie je ono. Bojko po jeho boku značne chýba...