V 21. storočí s nárastom trendu byť single ľudia stále potrebujú blízku dušu. A vôbec nevadí, že tá duša má štyri nohy. Zvieratá sú bezpochyby úžasnými spoločníkmi, no psychológovia sa zhodujú na tom, že to občas prerastá do extrému a zo vzťahu s chlpatým kamarátom sa stáva psychiatrická diagnóza.
Takmer tri štvrtiny majiteľov psov a mačiek sa so svojím zvieraťom rozpráva ako s človekom. Dve pätiny ich necháva spať vo svojej posteli, skoro polovica sa s nimi delí o jedlo, pätina im dokonca hovorí nejaké svoje tajomstvá, skoro každý druhý psíčkar svojmu psovi kupuje darčeky a necelá tretina oslavuje ich narodeniny (zdroj: celoeurópsky prieskum agentúry Opinium Research). To by boli štatistiky, ktoré nám jasne hovoria o tom, že vzťah človek-zviera sa od posledných rokov veľmi zmenil.
Psi a mačky, kedysi len bežné zvieratá slúžiace výlučne na pomoc ľuďom (z hľadiska fyzickej práce), sú dnes psychickou podporou, najlepšími priateľmi, majú narodeninové oslavy a sú oblečené do kadejakých kostýmov. Ale ľudia, ktorí sú ranení z partnerskej zrady, podrazu či nevery upredňostňujú istotu v podobe štvornohého miláčika. Veď ten neodvráva, nesťažuje sa, stačí mu tak málo a hlavne - miluje vás so všetkými chybami, ktoré si ľudia všímajú. Preto ľudia radšej siahnu po takejto istote, než po šanci, že by sa u ostatných mohli opäť sklamať. A to je dôvod, prečo sa ľudia uchylujú k samote. Po zlých skúsenostiach sa jednoducho boja akéhokoľvek kontaktu. Ale samota býva ešte horšia.
No ani zaobstaranie zvieraťa nie je vždy to najlepšie riešenie. Hlavne v prípade psa, ktorý potrebuje skôr autoritu a musí vedieť, kde je jeho miesto. Mnohé psy majú tendenciu po čase začať ovládať svojho majiteľa. Na akúkoľvek návštevu môžu začať negatívne reagovať, čo u človeka len podporí domnienku, že s ľuďmi to nemá cenu, keďže chcú vyhovieť hlavne psovi. Naopak, pes by mal byť v takýchto situáciach akýmsi spojencom medzi človekom a okolím. Určite to poznáte sami. V parku so psom sa omnoho ľahšie dokážete spontánne prihovoriť ďalšiemu psíčkarovi. Najprv bude síce téma číslo jedna ,pes', no aj to je cesta k otvoreniu sa.
Odborníci varujú, že ľudia, ktorí dlhšiu dobu žili len pre svojho štvornohého miláčika môžu mať v budúcnosti vážne problémy s poznávaním nových ľudí, skrátka si ťažšie nájdu cestu späť. Avšak nie je to beznádejné. Väčšinou stačí len chodiť von, nájsť si aktivitu, ktorá vás a iných ľudí baví a pri ktorej by ste sa s nimi mohli stretávať, u tých horších prípadoch je nutné vyhľadať pomoc terapeuta. Tak či onak, je to len o tom, ako veľmi to chcete.
P.S.: Ak by si niekto myslel, že už len ja som tá pravá, ktorá by mala písať o tejto téme, tak vás ubezpečujem, že medzi mnou a zvieratami (konkrétne Lady) sú stále isté hranice. Je to síce mačka, ktorá spí v mojej posteli, no rozhodne na nej nie som závislá a v ničom ma neobmedzuje. Plachá a nekontaktná som už odmalička a zvieratá na to nemali žiadny vplyv. I tak rada trávim čas s ľudmi - ,,vyvolenými", ktorých poznám dlho a mám ich prekuknutých.