20. října 2012 v 16:37 | Denisa
|
Na moje pomery som tu dlhú dobu nebola, no ešte dlhšie sa tu neobjavili žiadne novinky zo sveta Kocúrovcov Kocúra. Nie, od posledného článku o Bojkovi sa nič nezmenilo a myslím, že sa ani nezmení. No nič, nechcem navodiť zlú náladu, keďže sa tento článok bude týkať hlavne Kocúra, ktorý si momentálne spokojne nažíva.
Táto jeseň je mimoriadne príjemná, čo som vôbec nečakala. Vyhovuje mi ešte viac ako leto, teda okrem toho, že kvôli škole mám menej času. Práve preto som tak dlho nebola u starkej. Ani dnes som tam nemala ísť, ale nakoniec som sa po dlhom spánku prebrala a sadla na bicykel. Keď som prišla, veľmi ma prekvapilo, že Kocúr už zmohutnel, pritom vonku dlhú dobu pretrváva teplé počasie. Okrem toho bol taký, ako vždy.

So sestrou sme sa trochu zamýšľali nad jeho vekom a zhodli sme sa, že na ňom vidno to, že je už mačací senior. Nenarážam hneď na to, že zomrie, ale všimla, že jeho zmysly a reflexy už nie sú také, ako kedysi. Dám mu do misky kus nejakého mäsa, ukážem mu, že to tam má, on sa aj pozrie, no stále sa budem dobíjať k mojim rukám a hľadať to niekde inde. Taktiež už nie je taký aktívny, väčšinu času sa zdržiava na záhrade, kde sa vyhrieva na slnku. Chcela som tým len povedať, že na to, v akých podmienkach väčšinu svojho života žil, sa mu darí veľmi dobre. Máloktorá mačka žijúca vonku sa dožije viac ako siedmich rokov. Toto číslo Kocúr už prekonal a dúfam, že prekoná ďalšie a ďalšie :)

Okrem toho, poslednú dobu nie som veľmi aktívna, čo ste si asi všimli. O nič v podstate nejde, len ma nejakým spôsobom opustila múza. Za tie roky som taktiež väčšinu mačacích tém vyčerpala a nechcem písať o veciach, o ktorých toho veľa neviem. U Lady sa zas nič zaujímavé nedeje. Taktiež ide o ten blbý sekajúci šrot, údajne počítač, ktorý mal už dávno letieť z okna počítač, resp. monitor. Teraz som si to nastavila na formát 4:3, ktorý vyzerá ako kocka, no obraz je aspoň o čosi kvalitnejší a nie je až tak natiahnutý. Štve ma to, no aspoň je konečne vidieť, že tento 10 ročný stroj dožíva.
Pred mesiacom sme sa vydali do Tatier, konkrétne k vodopádu Skok pri Štrbskom plese. Tatry máme pod nosom, no ešte sme ich poriadne nepreskúmali, mali by sme sa hanbiť.
Túto mimoriadne peknú jeseň trávim na moje pomery celkom aktívne. Od stredy som bola každý deň na bicykli, vrátane dneška. Pri jednej z vychádzok som v jednom blízkom mestečku našla nádhernú cestičku plnú opadaného lístia. Takáto jeseň sa mi veru páči.
Lady, klasika... Je tá mačka normálna? Nie! :D
Nebojte, po tomto článku už bude nasledovať niečo normálne. Len sa musím do tej blogovej rutiny dostať.
P.S.: Ďakujem za všetky hlasy v súťaži Blog roku. Ikeď tento článok nie je dôkazom toho, že do tej súťaže patrím :D
Zrovna dneska jsem tu byla a říkala jsem si, že už jsi 10 dní nepřidala článek, což je u tebe extrémně neobvyklé!
Kocúr stále vypadá jako štramák, já, jako laik přes kočky, bych na něm nic nepoznala. Držím ti palce s tím počítačem.