Lady Jane | Bojko & Kocúr | Mačky obecne

Pozn. jún 2014: Od začiatku fungovania tohto blogu sa toho veľa zmenilo. Momentálne sem nepridávam nič užitočné z oblasti starostlivosti o mačky, skôr je to tu pre mňa priestor pridať pár fotiek a dať vedieť, ako sa nám darí. Za aspoň trochu zaujímavé to môžu považovať jedine verní návštevníci, ktorí tu moje články čítajú už pekných pár rokov. Chcem sa im za to poďakovať. Dúfam, že tu však ostatní nájdu to, čo potrebujú - všetko o úžasných stvoreniach, na ktoré je tento blog zameraný. Som vďačná za fakt, že toto miesto má stále svojich návštevníkov aj napriek tomu, že sa tu nové rozumné príspevky neobjavujú. Ďakujem ♥

Tak už aj Kocúr...

14. dubna 2013 v 9:16 | Denisa |  B & K - Hovorím
S písaním tohto článku sa zároveň mierne topím v slzách, preto prípadné chyby a nezmyselné vety ospravedlňte, ale nutne sa potrebujem vypísať...

O pár mesiacov to bude už skoro rok, čo som Bojka videla naposledy. Ako som viackrát písala, je málo pravdepodobné, že by ešte žil. A to som vtedy ešte nevedela, že podobný osud postihne aj Kocúra... Nebudem tu písať tajomne a skrývať sa za citátmi a ďalšími blbosťami, napíšem to narovinu. Kocúr, moje milované kocúrisko, je preč. Navždy. Skončil pod kolesami auta. Zhruba pred týždňom. Ja som sa to dozvedela len predvčerom, pretože sa riešili úplne iné veci a nechceli mi ešte viac skaziť náladu. Moja reakcia, ako sa na správnu citlivku patrí, bola jasná - potoky sĺz, možno že až veľtok. Musím sa priznať, že Bojkovo zmiznutie ma vzalo omnoho menej, nie preto, že by som ho nemala rada alebo mi to bolo jedno, skrátka som si nebola istá, či je skutočne preč. Tak si teraz poplačem za nimi obomi...

Viete, čo je však na tom najhoršie? Mám výčitky svedomia. Fakt ich mám. Je mi z toho samej zle, čo som urobila, ale patrí to k tomu,... tak sa priznám... V nedeľu, presne pred týždňom, som šla pešo k starkej. Predsa len som tam nebola dlho, tak som sa zásobila rôznymi konzervami a podobne. Poniže starkinho domu, bližšie k začiatku dediny, kade som prechádzala, som pri chodníku uvidela ryšavú mačku a pomyslela som si, že ju, úbožiatko, pravdepodobne zrazilo auto. Teraz si ako naschvál nespomeniem, ako presne vyzerala, či dýchala a podobne. A keď na to začnem myslieť, just mi moje myšlienky budú vsugerovávať, že to Kocúr skutočne bol (a tým pádom aby som mala dôvod nenávidieť sa kvôli tomuto ešte viac). Samozrejme som pri prechádzaní cez cestu zámerne trochu vybočila a spomalila, aby som si ho pozrela. Ak si dobre pamätám, mačka nemala žiadne rany, možno sa však skrývali na druhej strane, ktorú som nevidela, prípadne vnútri tela. Keď som prišla ku starkej, Kocúr tam už nebol, čo mi nebolo až také divné, je to proste tulák. Ale prečo mi, krucinál, ani len na sekundu nenapadlo zamyslieť sa nad tým, či tá mačka pri chodníku nie je Kocúr?! Keby som šla cestou nazad po tom istom chodníku, tak sa snáď ešte pristavím, možno by mi Kocúrova tvár udrela do očí... Mohla som niečo urobiť! Možno ešte nebolo neskoro! Prinajhoršom sme ho mohli aspoň pekne pochovať... Bože, keď si to spätne predstavím, tak ja som vlastne zabila vlastnú mačku... Prečo?! Prečo som taká arogantná, nedomýšľavá, nevšímavá kača?! Čo sa mi v tej chvíli zdalo? Hnusím sa sama sebe. Ako sestra vravela, tak zhruba o dva dni ho našiel bratranec. Ešte sa ho na to určite spýtam, ale neviem, či to presne chcem vedieť, pretože mi bolo povedané, že Kocúra našiel tiež poniže domu.

Cítim sa, ako keby zmizla ďalšia časť môjho detstva. Mám fotky Kocúra z roku 2005 ešte aj s našou kokeršpanielkou Džanou, ktorá umrela o rok neskôr. A za ten čas bol Kocúr veľkou súčasťou starkinho dvora. Mal perfektnú povahu. Možno bol až príliš maznavý a vtieravý, ale bol skvelý. Síce mal nekonečné možnosti, ako odtiaľ ujsť (urobil to na niekoľko týždňov iba raz, no vrátil sa), proste sa rozhodol, že tam ostane. Za tých osem rokov som ku starkej chodila každú sobotu predovšetkým kvôli nemu, prežil so mnou moje viaceré obdobia a vždy tam so mnou bol, môj ryšavý pradúci spoločník...

Viete, čo ma na tom ešte štve? Prežil osem rokov jedenia pokazených jogurtov, kostí z kurčata, mlieka s pečivom a polievok. Prežil stavanie bunkrov v sene a pelieškov z debničiek. Vydržal tie kruté zimy v drevárni, kde nebolo o nič teplejšie než vonku. Behával kade-tade po daždi, vo vetre, nech by aj fúriky padali. Dokázal sa spriateliť s Maronom. Kliešte, ktoré sme mu vybrali, sa ani nedali spočítať. A potom príde auto, zle načasované prebehnutie a je po všetkom.

Áno, vzhľadom k tomu, čo všetko Kocúr prežil, sa na obyčajnú dedinskú mačku dožil viac než slušne (takisto aj Bojko). A je jasné, že to bola len otázka času, kedy sa mu na ceste nepošťastí. A tomu sme už zabrániť nemohli. Ach, kto vie, koľko by sa Kocúr ešte dožil... No nič, nakoniec to teda prišlo. Cítim sa hrozne a ešte si pár nocí porevem.

Na týchto dvoch ľúbezných incestných ryšavcov nikdy nezabudnem. Nikdy.


A čo teraz? Chcem urobiť nejakú koláž ich fotiek, dať to vytlačiť, nejako dobre obaliť/zarámovať, urobiť kríž (prípadne o to niekoho požiadať) a pekne to všetko dať vedľa Džaninho hrobu. Tak.

Už som počula návrhy, že to tam bude chcieť novú mačku. Samozrejme by som to brala, no tu sa zas ukazuje jedinečná povaha Bojka a Kocúra. Oni sa proste sami rozhodli, že tam ostanú. Nech šli akokoľvek ďaleko, vždy sa vrátili. A to som ich vídala maximálne raz do týždňa, posledný rok aj menej. Držalo ich tam čosi iné. Preto si tam nechcem zaobstarávať novú mačku, skrátka nemám istotu, že tam ostane, aj keby som sa jej venovala každý deň. Tak či tak, mačky majú u starkej dôležité postavenie, veď kto iný tam bude chytať myši?! Vždy tam boli nejaké mačky. Takže ak sa tam nejaká prikmotrí, brániť sa nebudem. Teraz však nechcem predbiehať. Ako ale hovorím skoro na všetko - uvidíme...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Riki Riki | E-mail | 14. dubna 2013 v 10:12 | Reagovat

JE mi ta ľúto že ti umreli mačací kamoši aj u našej babky zomrela mačka Ihlička sa volala ale umrela na starobu prišla na stoličku do maštale a vypustila dušičku

2 allm allm | Web | 14. dubna 2013 v 10:56 | Reagovat

Je to smutné, mne by bolo na tvojom mieste rovnako smutno. Teraz tam bez nich bude určite tak prázdno. Ale určite to nie je tvoja chyba, tak sa tým netráp. Starká si určite nájde nejakého iného kocúrika, veď mačiek je dosť a hlavne tých čo nemajú domov.

3 Denn Kamze Denn Kamze | Web | 14. dubna 2013 v 12:05 | Reagovat

Deni, to mě mrzí. Je mi to líto. Upřímnou soustrast.

4 Raven Lillyth Addams Raven Lillyth Addams | Web | 14. dubna 2013 v 12:49 | Reagovat

pěkný blog

5 Skříteček2 Skříteček2 | Web | 14. dubna 2013 v 16:11 | Reagovat

Páni, je mi to strašně líto. Nevím, co bych ti měla napsat a mrzí mě to, protože když mi umřel Ferdík, tvůj komentář mě vážně nakopl. Ta koláž na hrobeček je pěkný nápad. Jinak, abych se přiznala, když jsem četla odstavec o tom, že jsi v tu neděli na cestě viděla nějakou kočku, měla jsem na tebe zlost. Ale to už je jedno, stačí, že na sebe máš vztek ty.

6 Denisa Denisa | Web | 17. dubna 2013 v 15:25 | Reagovat

[5]: Keď sa na to pozerám s odstupom času, aj keď kratším, tak podľa mňa nie je isté, či by som mohla niečo podstatnejšie urobiť. Pamätám si, že som sa na tú mačku zadívala a pripadala mi taká ... iná. Kocúr bol vždy ,,macatejší", svalnatejší, menší. Aj ten výraz tváre... Ja fakt neviem, keď sa stretnem s bratrancom, tak sa ho isto opýtam, kde presne ho našiel. Nebránim sa realite, hnevám sa za to na seba a dobre si uvedomujem, že som sa mala pristaviť a poriadne sa pozrieť, aby som teraz nemala výčitky, ktorá mačka to bola. Ale na druhú stranu, teraz sú zbytočné úvahy ,,keby bolo keby", proste sa to stalo a tak to je.

7 Das Das | Web | 18. dubna 2013 v 21:47 | Reagovat

Nemůže s jistotou vědět, že to byl Kocúr. ;) navíc si myslím, že by ho někdo objevil dříve než dva dny po tom, co jsi zahlédla mrtvou zrzavou kočku Ty. ;) Člověka navíc v té chvíli nenapadne se jít podívat blíž..
je mi to moc líto, ale jak sama píšeš, dožil se skvělého věk. ;)
Věřím, že se k chalupě nějaká kočka přitoulá nebo vám tam porodí koťata a zmizí. Nebo sousedka přinese kotě.. kdo ví, vždyť je jaro a koťat bude všude plno. ;)

8 Monča Monča | Web | 20. dubna 2013 v 11:49 | Reagovat

Třeba to Kocúr ani nebyl a i kdyby byl, co bys mohla dělat? Jestli tu kočku srazilo auto tak silně že tam zůstala ležet, pravděpodobně by se už nedalo nic dělat. Sebeobviňování ti ho nevrátí. Jak říkáš, na vesnické kočky se dožili vysokého věku :). Nové kotě si kupte, ať ti to tam nepřipadá tak prázdné.

9 Skříteček2 Skříteček2 | Web | 20. dubna 2013 v 20:43 | Reagovat

[6]: Moje slova.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Podporte tento blog | Otázky | Email: Dendomaciatko@zoznam.sk | Design a grafika: © Dendomačiatko
Zákaz kopírovania článkov, fotiek a grafiky © 2010 - 2012

Obľúbené blogy:

Weby o mačkách, ktoré navštevujem:

Chovateľské potreby:

Obľúbené chovateľské stanice: