Lady Jane | Bojko & Kocúr | Mačky obecne

Pozn. jún 2014: Od začiatku fungovania tohto blogu sa toho veľa zmenilo. Momentálne sem nepridávam nič užitočné z oblasti starostlivosti o mačky, skôr je to tu pre mňa priestor pridať pár fotiek a dať vedieť, ako sa nám darí. Za aspoň trochu zaujímavé to môžu považovať jedine verní návštevníci, ktorí tu moje články čítajú už pekných pár rokov. Chcem sa im za to poďakovať. Dúfam, že tu však ostatní nájdu to, čo potrebujú - všetko o úžasných stvoreniach, na ktoré je tento blog zameraný. Som vďačná za fakt, že toto miesto má stále svojich návštevníkov aj napriek tomu, že sa tu nové rozumné príspevky neobjavujú. Ďakujem ♥

Ako je to s chodením von

18. května 2013 v 7:06 | Denisa |  Všetko o Lady
Už v predošlom článku som začala písať a objasňovať všetko o tom, čo sa stalo posledný aprílový deň, no nakoniec som tú časť zmazala, i keď mi bolo jasné, že bez toho dobre nepochopíte moje rozhodnutie, čo sa aj stalo. Ale nechcela som si to znova pripomínať a čítať komentáre typu ,,keby bolo keby"... Nie, žiadne ,,keby" sa nekonalo, tak vás chcem poprosiť, aby ste mi to nepísali. Nadávajte mi koľko chcete, ja si dobre uvedomujem, že to bola len a len moja chyba a mohlo sa stať čokoľvek, no dopadlo to takto a ja sa z toho môžem len a len poučiť. A koniec koncov, aj v prípade Kocúra som bola úprimná...
V ten deň sme sa s Lady vybrali vonku. Klasika, normálna prechádzka a síce bolo dosť teplo, Lady poslúchala a chodila za mnou jedna radosť. Keď sme prišli na miesto, tak Lady už vôbec nechcela ísť ďalej, ale neutekala, iba sedela na mieste, mňaukala, po minúte volania prešla pár metrov a situácia sa opakovala. Nechala som to tak a išli sme naspäť domov. A práve vtedy sa to stalo. Netrvalo by dlho a boli by sme skoro doma. Tak sme na chvíľku zastali, položila som prepravku na zem a chcela si niečo odfotiť. Nevšimla som si však, že do vnútra prepravky zasahovala rúčka, remienok, držiak, neviem ako to správne nazvať. A keďže Lady po tom, čo som položila prepravku, do nej nechcela ísť, tak som to ani neriešila. Potom tam však išla a cez tú rúčku sa prevliekla a nešťastne sa do nej ,,zamotala". V tej chvíli som už vedela, že je zle, pretože sa cítila ohrozená, zraniteľná a všetko to podporoval ešte fakt, že je vonku, v inom prostredí...


Snažila som sa ju jemne odtiaľ dostať, no Lady reagovala po svojom. Začala vrčať a prskať, čo už samé o sebe bolo varovným signálom, no sama by sa odtiaľ nedostala. Lepšie povedané, odtiaľ by sa ani dostať nechcela. Kľudne by som ju nechala už tam, ale tým pádom sa prepravka nedala zavrieť. Nakoniec sa mi ju odtiaľ podarilo vybrať, až skôr vyrvať, no v mojich rukách sa začala správať nepríčetne. Mňaukala tým najhorším a najhlasnejším spôsobom, akým len mohla, pevne mi omotala ruky pazúrami a nechcela pustiť. Vrčala, syčala, škrabala, hrýzla, ja som bola na smrť vydesená, lebo takú som ju ešte nezažila, tuším som aj kričala. Už som ju skoro dala do tašky, no zrazu sa stalo to, čo som dúfala, že sa nikdy nestane...


Lady sa mi vyšmykla a začala utekať. Rýchlo som schmatla tašku, s katastrofickým scenárom v hlave a slzami v očiach šla za ňou, ani som nevedela kde. Len pár metrov od toho miesta som zbadala, ako leží v tráve. Hneď som šla za ňou, kľakla si k nej, no na každý môj pohyb reagovala prskaním. Snažila som sa jej pekne prihovárať a pomaly som si vyťahovala z tašky mikinu, že ju cez ňu chytím a dám do prepravky. No chcela som na to ísť postupne. Čo však čert nechcel, samozrejme sa tam zjavil pes a ja som už nemohla ďalej čakať. Pán si ho rýchlo privolal a nemal ani tušenie, čo sa vlastne deje a aké mám šoky. Okamžite som cez tú mikinu chytila Lady a snažila sa ju dať do tašky. Ani mikina nepomohla a schytala som ďalších pár škrabancov, ale mne to bolo jedno. Mohla mi vyškrabať celú dušu, ja som ju nemohla nechať ujsť, veď už tak sa mohlo stať všeličo. Nakoniec som vyhrala a aj s mikinou som ju dala do prepravky a rýchlo ju zavrela. Cesta domov trvala už len pár minút a ja som si s revom uvedomovala, čo sa práve stalo. V takýchto situáciách si môj mozog dokáže nájsť spôsob, ako z toho duševne ujsť. Ako keby som sa na to len z výšky pozerala. Je to prirodzený spôsob, ako sa ochrániť. Keď som cestou pozrela na svoje ruky, trošku som sa zhrozila, no ani na sekundu ma nenapadlo, že obeť som ja (Kto chce vidieť moje ruky, nech klikne sem. Dávam to radšej ako odkaz, i keď to v podstate nie je nič nechutné a mohlo to byť oveľa horšie...). Všetko to bola moja chyba a doteraz som na seba nasratá a pripadám si ako najhorší majiteľ mačky.

Keď som prišla do bytovky, na pár minút som si musela sadnúť na schody a predýchať to. Zas som zažila úplne iný pocit. Dychčala som ako o život, v hrdle som cítila tlak, akoby hlieny, no rozprávať sa mi dalo. Po príchode domov som Lady otvorila prepravku a nechala ju tak. Dala som jej vodu a jedlo, no neprišla. Snažila som sa tváriť, ako keby sa nič nestalo. O pár minút som zbadala, že je v izbe. Čo najnenápadnejšie som sa otočila, no hneď začala prskať. Nepokúšala som sa o nič viac, nehla som sa dovtedy, dokým neprišli rodičia. Toho som sa tiež bála. Lady šla ku dverám a čakala som, že ich pohryzie alebo uškrabne, no očividne nič. Ja som sa v izbe topila v nervoch, už som rátala s tým, že Lady bude do konca života agresívna a to všetko kvôli mne a jednému blbému okamžiku. Keď som si hľadala čo najviac vecí o agresii u mačiek, narazila som aj na článok o pohryzenom mužovi, kde bola použítá Bojkova fotka. Toto si, chudák, fakt nezašlúžil. Hovorím o Bojkovi, nie o mužovi.


Čím viac hodín bolo, tým viac sa to zlepšovalo. Nikde sa ani nesnažila skrývať. Keď som šla do kuchyne, Lady šla za mnou. Dokonca jej ani nevadilo, že som jej vymenila vodu, pričom som bola veľmi blízko nej. No nedalo mi to, musela som ju pohladkať, aspoň čo najjemnejšie. A nechala sa. Bolo to také malé víťazstvo. Ako keby sa Lady znova socializovala. A večer to už bolo v pohode. Dokonca sem prišla za mnou na zavolanie. Myslím, že to bola len chvíľková agresia zo strachu, pretože to na Lady nezanechalo žiadne následky. Deň po tejto udalosti jej mamina našla kliešťa, potom sme objavili ďalšieho, ale to som už písala... Nakoniec to dopadlo dobre, i keď to bola teda dosť frustrujúca skúsenosť a nemuselo to takto dopadnúť, čo si uvedomujem.

Nie, nemyslím, že by sa toto nestalo, keby Lady mala vodítko, pretože tak či tak by som ju v tom stave nestihla zachytiť a dopadlo by to možno ešte horšie. Preto chcem s prechádzkami trochu seknúť, ako som už písala. Skrátka, počas prechádzok sa už necítim tak isto a bezpečne, ako kedysi. Síce si pre mňa sestra pripravila v stredu prekvapenie v podobe fotenia aj s Lady, bála som sa, no nakoniec bola Lady v pohode. Ale i tak... Mimochodom, čo sa týka práve toho fotenia, tak som si trošku zahrala na modelečku a teda nie je to sranda :D Stáť tam pár minút v jednej polohe a nechať si opravovať každý detail ako napr. čierna šnúrka z náramku, ešte keď na vás mieria nejakým telesom z lesklého materiálu (alobal alebo čo) a už vás z toho bolia oči nie je práve príjemné. No musím uznať, že sa mi to páčilo. Fotky nemám aké pridať (potom by ste sa cez facebook dopracovali až ku mne a to by bolo nemilé), pretože sme chceli spoločné fotky s Lady a fotograf mal super nápady, no proste mačka je mačka. Tak má aj on o skúsenosť viac.

Posledná vec sa týka práve kliešťov. Viac ako tri roky chodíme s Lady von na rôzne miesta a nikdy sme jej žiadneho kliešťa nenašli. Až teraz ich počas jednej prechádzky nazbierala až troch. Toho tretieho sme našli len pred pár dňami. Ťažko povedať, či jej kliešť dva týždne cestoval po kožúšku, aby našiel vhodné miesto, alebo to má z fotenia, ktoré bolo na záhrade pri hrade, kde je pokosený trávnik, po ktorom aj tak prechádzala len párkrát. Lebo nechápem, ako mi mohol uniknúť. Mala ho na hrudi (na golieriku), kde ju hladkám dennodenne a po tom, čo mi mamina povedala, že jej našla kliešťa, som ho pri hladkaní hneď našla. Bojím sa kliešťov, no na druhú stranu nechcem Lady dopovať chémiou z protikliešťových obojkov a pod. Faktom je, že sa už počas prechádzok necítim tak stopercentne, ako kedysi. V lete, kedy kliešte možno ustúpia a budeme môcť chodiť s našimi aj na iné miesta, možno začneme odznova, ale chce to čas.

P.S.: Pardon za ultradlhý článok, bol písaný zhruba pred týždňom, no ešte nebol hotový. A pred pár dňami sa mi akosi dodrbala wifi, takže to v pondelok budeme reklamovať. Dovtedy budem musieť byť na starom počítači. Je to tragédia, zase sa obdivujem, ako som s ním mohla toľký čas vydržať. A ešte ďakujem za informáciu, že môj blog bol vo štvrtok blogom dňa. Aj keby som mala internet, asi by som si to nevšimla :D
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Chodíte s vašou bytovou mačkou von?

Áno 57.1% (84)
Nie 42.9% (63)

Komentáře

1 Skříteček2 Skříteček2 | Web | 18. května 2013 v 10:00 | Reagovat

Když si ten článek teď znova prohlédnu, vidím, že je opravdu dlouhý, ale při čtení mi to vůbec nepřišlo. Ty ruce jsou síla, ale jak jsi říkala, mohlo to dopadnout o hodně hůře. Popravdě jsem čekala něco brutálnějšího, když jsi to dávala pod odkaz. Myslím, že ti v téhle situaci nezbylo nic jiného, než způsobit Lady nějaké to trauma, takže na nějaké "kdyby byly v prdeli ryby" bych si tu ani nehrála a ty by ses tím taky neměla zatěžovat. :-) Jinak k tomu článku o porafaném muži - oni ti tu fotku prostě ukradli, nebo co? Protože v článku je jako zdroj fotky uvedená policie. 8-O A fotky bys nějaké mohla přidat, třeba je stáhnout z ksichtknihy a nahrát na blog, nebo je nahrát pomocí URL adresy/dát odkaz na jejich URL adresu... :-) Ráda bych se pokochala.

PS: Ten komentář vkládám asi už po milionté, pořád mi to píše, že doba formuláře vypršela, tak zkouším něco připsat. Snad už to půjde...

2 Skříteček2 Skříteček2 | Web | 18. května 2013 v 10:01 | Reagovat

Jo a ještě jsem zapomněla - tvůj blog jako blog dne jsem nezaregistrovala, to je mi líto, ale co se dá dělat. Od těch posledních změn už na titulní stranu blogu nelezu. :-D

3 Denn Kamze Denn Kamze | Web | 18. května 2013 v 17:15 | Reagovat

Jo psát..to ty umíš a krásné fotky :) Lady to moc sluší ;)
P.S. Možná se v létě uvidíme u Vás na Slovensku :D

4 Dendomačiatko Dendomačiatko | Web | 19. května 2013 v 9:48 | Reagovat

[1]: Pre niekoho je aj toto moc, tak pre istotu je to pod odkazom a hlavne nechcem, aby tu tá fotka bola vyvesená, nehodí sa mi tu. A máš pravdu, radšej budem mať doma agresívnu mačku, čo sa ešte dá riešiť, než nemať žiadnu a topiť sa v žiali. Tú fotku neriešim, i keď je jasné, že ju ukradli a dali ešte zdroj ako políciu, ale nie som žiadny extra fotograf, aby som si mohla otvárať hubu :D A čo sa týka fotiek, Lady má samostatne len 4 fotky maximálne a dovolím si tvrdiť, že také tu vidíte furt. Chceli sme predovšetkým nejaké spoločné, aj keď ich máme tiež len pár, pretože až tak dobre nespolupracovala. Ale čo chcem od mačky, že :D A bohužiaľ nemám dostatok guráže to tu zverejňovať.

5 darina darina | E-mail | 19. května 2013 v 12:00 | Reagovat

normálne som hltala každé slovo a čakala na koniec, v dúfaní,že bude šťastný:-)
všetko zlé je na niečo dobré a možno to pomôže predísť niečomu oveľa horšiemu.
Ruky netreba riešiť, hlavne, že Lady je v poriadku. Zviera je nevypytateľné, tiež som chodila s papagájom roky von, na záhradu, do lesa a všetko bolo ok až sa raz vyplašil, uletel a našla som ho až na druhý deň, malo to šťastný koniec a tiež poučenie:-)

6 Skříteček2 Skříteček2 | Web | 19. května 2013 v 21:59 | Reagovat

[4]: Já bych si klidně být tebou hubu otevřela, fotograf nefotograf, autorské právo je autorské právo. A kuráž bys mohla někde posbírat, já bych se fakticky ráda podívala... :-D

7 T. T. | Web | 21. května 2013 v 13:08 | Reagovat

Jé, ty máš stejnou kočku jako já. :) Ten nás kocour je taky agresivní. Když ho to chytne, tak nevim, co s nim.

8 Das Das | Web | 21. května 2013 v 18:56 | Reagovat

Co se stalo, stalo se. už s tím nic nenaděláš, nevrátíš to zpět, ale Lady se do dne uklidnila, což bych brala za velmi dobré znamení. :) Chápu, že jí to vyděsilo, ale nemůžeš si to tak brát - neudělala jsi to schválně. ;)

9 litllekiss litllekiss | E-mail | Web | 30. srpna 2013 v 14:25 | Reagovat

Chcela by som sa vyjadriť k tým rukám. :O 3. obrázok ten prst hrozný. Ale je dobré že si sa zachovala tak ako si sa zachovala. V takýchto situáciách sa väčšinou vipne mozog ale robila si správne. No tak stalo sa. Ale hlavné je že je Lady v poriadku. Narozdiel od tvojich rúk :/ To ma mrzí. Ale to by som do našej slečny Lady nepovedala :O

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Podporte tento blog | Otázky | Email: Dendomaciatko@zoznam.sk | Design a grafika: © Dendomačiatko
Zákaz kopírovania článkov, fotiek a grafiky © 2010 - 2012

Obľúbené blogy:

Weby o mačkách, ktoré navštevujem:

Chovateľské potreby:

Obľúbené chovateľské stanice: