Ani som si neuvedomila, že sa nejaký jún začal a teraz ten mesiac končí. A hneď sa začínajú prázdniny. Tešila som sa na ne celý ten čas, no teraz, keď sú tu... cítim sa divne. Ubehlo to príliš rýchlo a nestíham si to ani uvedomovať. Mám pocit, že nič nestíham a nebudem mať dosť času všetko zrealizovať (i keď ani nieto čo, stopercentne mám naplánovanú len jednu vec).
Chcela som to napísať už pár mesiacov dozadu, no vždy som to z akéhosi dôvodu nechávala tak a vravela si, že o tom dám vedieť až keď to bude aktuálne. A pomaly už je. Začiatkom zimy mi napadlo, že by som cez leto mohla skúsiť niečo iné a nové (pre mňa). Už ani neviem, v ktorej časti mojej kotrby sa zrodil ten nápad, no začala som vážne uvažovať o jazykovom pobyte v Anglicku. Prešla som množstvo stránok, recenzií, fotiek a ukázala to rodičom. Oco, ktorý je sám vášnivým cestovateľom, s tým nemal problém, no mamina sa bála predovšetkým o moju bezpečnosť a pod. Všetko som jej vysvetlila a s ocom sme začali pozerať rôzne agentúry a ich ponuky. Nakoniec sme teda vybrali trojtýždňový pobyt v anglickom meste Torquay v juhozápadnom pobreží. Viem, znie to veľmi narýchlo, no predchádzali tomu mesiace rozhodovania, vyberania, vysvetľovania, telefonátov a e-mailov, až kým sme sa úplne rozhodli. Lepšie povedané, rozhodla JA. Poviem to takto - nie je to lacná sranda, no keďže mám tú možnosť tam ísť, chcem ju využiť. A koniec koncov, v tábore som bola prvý a poslednýkrát pred piatimi rokmi, čiže keby som tam mala chodiť každý rok, vyšlo by to cenovo rovnako ako jeden jazykový pobyt, ktorý mi dá viac. Môj termín je 22.7. - 11.8. a s blogom to nevidím veľmi ružovo. Uvidím, či sa mi podarí prednastaviť aspoň pár článkov, prípadne by som ešte mohla písať rôzne aktuality priamo z miesta (prístup k internetu hádam budem mať). Po mojom príchode by som mohla o celom pobyte čosi napísať, myslím, že by to mohlo byť informatívne... Tak mi držte palce! Ešte sa o tomto určite ozvem s bližšími informáciami.

(Dnes ráno to vyzeralo skôr na 30. október, než 30. jún - alias inverzia je potvora!)
Už je to vyše týždňa, čo máme u starkej Alfiho a Lojziho. Odvtedy som tam každý deň a snažím sa im čo najviac venovať. Trochu ma mrzí, že tie tri týždne budem preč, pretože sa o mačiatka starám skoro výhradne len ja, ale snáď sa tam raz za pár dní zastaví aj sestra či mamina. Mačiatkam sa zatiaľ darí a môžem už povedať, že si zvykli na Marona. Keďže šla sestra na tento víkend preč, nechala ho u starkej a tak sa s ním chlapci mohli ,,zžiť". Už naňho neprskajú a v pohode okolo neho behajú. Maron je ako ich veľký tatko. Nechce im nič spraviť, len by najradšej pri nich stál celý deň a len tak ich pozoroval. Sem tam pozrieť, či niečo nezvýšilo v miske. A čo najnenápadnejšie ich oňuchávať! Okrem toho ma prekvapilo, že dobre znášajú deti. Pred pár dňami prišla sesternica z Francúzska aj s jej 6 ročným synom a potešilo ma, že sa k chlapcom správal pekne, rád sa s nimi hral a aj keď ich zobral na ruky, boli v pohode. Čiže ďalší bod k dobru. Mimochodom, na ceste je prvé video s Alfim a Lojzim.

Nuž, najviac sa, pochopiteľne, teším na jazykový pobyt. Okrem toho a chlapcov nemám žiadne iné plány, fakt sa všetko uvidí zo dňa na deň. Ale podľa možností sa budem snažiť si prázdniny užiť. A čo vy?

