Lady Jane | Bojko & Kocúr | Mačky obecne

Pozn. jún 2014: Od začiatku fungovania tohto blogu sa toho veľa zmenilo. Momentálne sem nepridávam nič užitočné z oblasti starostlivosti o mačky, skôr je to tu pre mňa priestor pridať pár fotiek a dať vedieť, ako sa nám darí. Za aspoň trochu zaujímavé to môžu považovať jedine verní návštevníci, ktorí tu moje články čítajú už pekných pár rokov. Chcem sa im za to poďakovať. Dúfam, že tu však ostatní nájdu to, čo potrebujú - všetko o úžasných stvoreniach, na ktoré je tento blog zameraný. Som vďačná za fakt, že toto miesto má stále svojich návštevníkov aj napriek tomu, že sa tu nové rozumné príspevky neobjavujú. Ďakujem ♥

Prvé štyri dni s chlapcami

24. června 2013 v 22:52 | Denisa |  Alfréd a Alojz
Dnes to bude pravdepodobne dlhý článok, no isto chápete, že som sa na to veľmi tešila... I tak sa to však budem snažiť čo najviac skrátiť.

Štvrtok

Vo štvrtok sme šli so sestrou do mesta kúpiť základné veci ako krmivo, misky a peliešok, skrátka pár základných vecí, aby sme na príchod mačiatok boli pripravení. Keď sme sa šli prejsť na trhy, uvedomila som si, že nemáme vybrané žiadne mená. So sestrou sme to vyriešili jednoducho - skrátka sa pozrieme do kalendára a vyberieme najbližšie mužské meno. Budeme si aspoň pamätať, odkedy ich máme. V stredu mal meniny Alojz a v piatok Alfréd. Viem, na kocúre to neznie ako dobré meno, ale mne sa to páči. Alojz je buravý, Alfréd čierny. Budeme ich volať Lojzi, Lojzo, Lojzík a Alfi, Alfík, Freddie a to už znie lepšie, že? Naviac som vedela, ako sa mi bude rátať, keď ich budem môcť volať ,,chlapci". Proste moji chalani. Malí a chlpatí chalani.

Mimochodom, ešte pred týždňom mi mamina vravela, že čierno-biele mačiatko, ktoré sme tiež chceli zobrať, zmizlo. V lepšom prípade si ho niekto zobral, v horšom ... Nuž, tak sme nakoniec zobrali buravého a čierneho kocúrika. Mne bolo v podstate jedno, ako vyzerajú. Čo sa týka zvyšnej buravej mačičky, aj tá nakoniec našla domov - priateľke mamininho vedúceho zomrela mačka, tak čo by pre ňu nespravil... Ostávali teda dvaja kocúrikovia práve pre nás.


Piatok

Nastal deň D, kedy sme si mali kocúrov konečne zobrať. Neprebiehalo to hladko, veď to by nebolo ono, že áno... Keď som prišla k mamine do roboty, samozrejme sa chlapci pár hodín pred mojím príchodom museli niekde zašiť. Našťastie o zhruba 10 minút sa z voľaktorého kúta vynorilo jedno mačiatko a nasledovalo druhé. Výborne, to by sme mali. Dali sme ich do Ladynej prepravky (aj tak ju bolo treba vyumývať). Vonku udierali tridsiatky, v aute bolo ešte dusnejšie, čiže cesta, aj keď krátka, bola pre chlapcov dosť stresujúca. Pokúšali sa mňaukať a dokonca si ani neodpustili nevykonať potrebu. I tak sme sa však na to tešili a boli sme zvedavé, plné očakávaní. Kiež by sme vedeli, čo sa stane... Hneď po našom príchode nás schladila moja krstná (ocova sestra). Začala tam vrieskať niečo v tom zmysle, že mačky nechce, že nejaká suseda Božka má krajšie (pritom tie naše ani nevidela) a začala tam vyťahovať udalosť spred x rokov, kedy tam bolo vraj 7 mačiek (ako to s týmto súvisí, preboha?!). Ďalej som ani poriadne nevnímala, lebo som sa nervovala a videla, ako sa úbohí vystresovaní chlapci povracali v taške.

Takže po prvé, nikdy by sme tam nedoniesli mačky, keby sme vedeli, že je vyslovene proti. Samotná mamina sa jej dvakrát seriózne pýtala, že by mohla zariadiť mačky a či by s tým teda mala problém. Neprotestovala, práve naopak, povedala, že mačky tam vraj treba. Teda jednu mačku, lebo vtedy sme ani my nevedeli nič presne. A či je to už jedna mačka alebo dve, to už je jedno, obzvlášť keď ide o kocúre. No počkať... a kto je vlastne ona, že rozhoduje, čo môže a nemôže byť na starkinom pozemku? Ak ona môže zadrbať celý pozemok prekliatymi sadenicami a iba sa kvôli tomu hádať, prečo tam nemôžem mať ja dve mačky, ktoré tam vždy boli?! Počas celej tej diskusie som vystresovaných chlapcov vyložila, aby sme očistili tašku a oni hneď zaspali v bývalom peliešku Kocúra.


Keď som videla jej nasratý výraz a tie úbohé ,,argumenty", rýchlo som šla do kúpeľne sa vyrevať. Keď som sa vrátila, už sme ich s maminou chceli rovno zaniesť do roboty. Buď teraz, alebo nikdy, keďže by bolo dosť odveci, keby sme ich tam o týždeň doniesli naspäť - to by som ani nedopustila. Bolo to v podstate na mne, čo ma desilo, lebo som vedela, že pohľad na tie ich zduté pysky a škaredé pohľady kvôli mačkám by mi viac než vadil. Už som bola skoro stopercentne rozhodnutá, že to teda zabalíme a krstnej sa budem najbližšie týždne vyhýbať, no telefonát od sestry mi dodal trochu guráže. Musela som byť egoistická. A urobila som dobre, stále si za tým stojím, i keď to spôsobilo viacero problémov a to úplne zbytočne.

Krstná povedala, nech ich neberieme, ale bolo to také neúprimné... Vraj že tam zatiaľ môžu ostať na skúšku. Aha. A potom ich môžme vrátiť späť, presne ako nejaké ponožky, že? A takýto človek mi povie, že má rád zvieratá. No nič, krstná odišla a my sme si teda urobili po svojom. Mamina odišla, vyložila som im veci a dúfala v lepší zajtrajšok. Celý zvyšok dňa ostali len v drevárni a iba večer vyšli trochu von sa pohrať. Jesť nechceli, ale to nie je nič nenormálne. Bola tu však vec, ktorá ma prekvapila a s ktorou som nerátala. Dala som im do debničky kúsok zeminy zo záhrady a... oni to normálne použili ako záchodík!

Sobota

Hneď ráno som šla za nimi. Spali pri klátikoch dreva, teda na mieste, ktoré sa im už od začiatku veľmi páčilo. Už spokojne hltali jedlo. O chvíľu prišla krstná a tak som jej povedala, že sa nemusí báť, že jej mačky budú hrabať v záhradke (čo bola asi jediná, ako-tak akceptovateľná pripomienka, veď viete ako, mačky si bežne kopú sieť tunelov vo väčšej hĺbke ako Mariánska priekopa a cez tieto chodbičky sa dostávajú až do Číny). Nič nepovedala. Potom prišiel oco. Mamina povedala krstnej, že ocovi o jej výstupe nič nepovie, práve preto, aby nevznikli zbytočné hádky. A to aj dodržala. Oco sa jej úplne normálne spýtal, či je nejaký problém s mačkami. Ona to zobrala ako provokáciu, hneď vybuchla a vyčítala mu, že sa mama už musela vyžalovať. A hlavne, nech jej dajú všetci pokoj s mačkami. Nuž, samozrejme hádka bola na svete.

Keď opomenieme hádky, tak s mačiatkami to už bolo lepšie. Hrali sme sa, maznali a skúmali svet okolo. Čo ma trochu prekvapilo bolo to, že moc nechceli byť vonku. Z roboty boli zvyknuté, že sú vnútri, majú svoju ,,základňu" a von nechodia. Na druhú stranu je to ale fajn, dreváreň považujú za bezpečné miesto a nemajú tak tendenciu zdrhať.


Medzitým aspoň krstná odišla a poobedie prišla sestra s Maronom, pretože sme ich chceli spolu zoznámiť. Stretnutie prebiehalo dobre, síce po ňom sem-tam zaprskali, no nikdy sa po ňom nezahnali. Ani sa ho neboja, v kľude okolo neho prejdú. Maron ako veľký tatko to tiež zvládol dobre, iba trochu kňučal a pišťal, čo robí len pri Lady, ale chlapcom to nevadilo. Šli sme na to úplne prirodzene, sestra pridržala Marona a snažili sme sa okolo neho s mačiatkami hrať, nech si to spoja s niečím dobrým.


Bez mačacieho chrbta a občasného prskania sa to však neobišlo :D



Pokračujeme v skúmaní...


Čo sa týka povahy chlapcov, tak sú zatiaľ perfektní. Ako typické mačiatka spia, najedia sa, pohrajú sa a znova zaspia. Pri ich hrách sa fakt nasmejete, napr. Lojzi dáva veľmi komické skoky. Keď nie sú v zápale hry, tak sú to veľkí maznáci, kľudne ku mne pribehnú na zavolanie a obaja mi s radosťou sedia na kolenách a pradú. Keď k ním ráno prídem, hneď vybehnú a sú radi, že ma vidia. Spočiatku sa mi zdal Lojzi dominantnejší a voči Alfimu si viac dovoloval, kradol mu z misky, keď som sa hrala s ním, tak sa snažil za každú cenu ho predbiehať atď., no teraz sa to vyrovnalo. V niektorých veciach bol dokonca Alfi ešte smelší a nemal problém. Čo je dobré a za čo vďačíme ich pôvodnému domovu je to, že sa vôbec neboja hluku a rôznych zvláštnych zvukov, to je ďalšie plus.

Nedeľa

V nedeľu som chlapcom ukázala ďalšiu časť dvora, ktorú z malej časti preskúmali, no hlavne objavili sliepky! Sedeli tam dosť dlho a pozorovali ich. Dokonca k nim aj šli. Dúfala som, že ich nejaká ďobne, aby tam už nabudúce nešli, no nestalo sa.


Včera sa teda oveľa viac osmelili a šaleli sa na záhrade. Párkrát sa tam prehnal dážď, čiže to bolo kadejaké...



Myslím, že sa nám tu rodí ďalší pózer. Keď už sme pri tom, všetky fotky ospravedlňte, ale neviete si predstaviť, aké ťažké je fotiť mačatá! Zlatá Lady!


Som zvedavá, ako bude vyzerať Alfi v dospelosti. Teraz je to také potkaníča, ale Lady bola rovnaká :D


Mimochodom, po víkende u starkej som nemohla veriť vlastný očiam, keď som zbadala Lady. Zdala sa mi desaťkrát väčšia! Ten istý problém som mala vtedy, keď sme priniesli Lady ako mačiatko a po pár dňoch som videla Bojka a Kocúra.

Pondelok

Dnes sme prišli znova so sestrou a Maronom. Doniesla som im pár starých Ladyných hračiek a kúpila Zverlit, čiže majú normálny záchodík. Ešte neviem, ako často to budem čistiť a meniť, uvidíme časom. Skoro celý deň pršalo, takže sa nedalo nič robiť. Obľúbili si však peliešok, ktorý sme im dali na tie drevá, takže je to teraz ich obľúbené miesto.


Neľutujem, že ich máme. Všetci sa môžu odúvať koľko sa im zachce. Ak sa niekto chce hádať, dôvod si nájde. Nikto mi zatiaľ nedal rozumný dôvod, prečo by tam chlapci nemohli byť. Krstná začala trepať niečo o podmienkach. Jasné, ten dom je starý, dreváreň je stará, no Bojko s Kocúrom žili často v oveľa horších podienkach. Takýmto mačkám stačí sloboda, potrava, zázemie, pozornosť a spoločnosť. Žrádlo a všetko budeme kupovať my, starká s tým bude mať len jedinú starosť - dať im žrať. Zatiaľ som tam každý deň a ani neviem, že tam nejaké mačiatka sú, lebo nerobia bordel, sú tiché a spokojné. Pokiaľ si niekto ešte nevšimol, nedoniesli sme tam dinosaura s aligátorom. Hlavne, že je okolo toho také haló. Áno, kľudne sa kvôli nim celá rodina povaďme a nevážme si podstatné veci ako to, že je starká ako tak zdravá, rovnako ako sme aj my. Najlepšie na tom je, že sa háda len krstná, no tým ovplyvňuje aj zvyšok jej rodiny. A kto je ten najhorší? Trikrát hádajte. Predsa my.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Skříteček2 Skříteček2 | Web | 25. června 2013 v 17:39 | Reagovat

Jsou sladcí. Kdybys to nenapsala do článku, vůbec bych nevěděla, kdo je "krstná", to slovo jsem jaktěživ neslyšela. :D Lojzík má povedené fotky, vážně hezky pózuje. Když jsem ten článek četla, říkala jsem si, jak je dobře, že jste si vzali dva rošťáky, musí to být pro ně o mnoho jednodušší.

2 Denisa Denisa | Web | 25. června 2013 v 18:06 | Reagovat

[1]: Krstná mama a krstný otec nemusia byť vždy rodičovi súrodenci, môže to byť ktokoľvek, kto by sa v najnutnejšom prípade (úmrtie rodičov a podobne) o dieťa postaral. Ťažko povedať, ako to funguje v praxi a či to nie je len taká formalita.

3 Skříteček2 Skříteček2 | Web | 25. června 2013 v 19:24 | Reagovat

[2]: Takže pokud se o dítě po úmrtí rodičů starají prarodiče z otcovy nebo z matčiny strany, dělá to z nich krstnou mamu a krstného otce?

4 Denn Kamze Denn Kamze | Web | 26. června 2013 v 16:56 | Reagovat

Krásné fotky :)

5 Denisa Denisa | Web | 26. června 2013 v 21:23 | Reagovat

[3]: Teoreticky áno, ale zatiaľ som nepočula o prípade, kedy by sa v takejto situácii o deti postarali práve krstní rodičia. Neviem, či sa to povinne určuje pri narodení každého dieťaťa, alebo je to len nejaká nútená formalitka... Predsa len človek nikdy nevie, aké to bude o niekoľko rokov a čo všetko sa zmení. Úprimne, nikdy som sa nad tým nezamýšľala :D

6 Skříteček2 Skříteček2 | Web | 30. června 2013 v 22:52 | Reagovat

[5]: Ok. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Podporte tento blog | Otázky | Email: Dendomaciatko@zoznam.sk | Design a grafika: © Dendomačiatko
Zákaz kopírovania článkov, fotiek a grafiky © 2010 - 2012

Obľúbené blogy:

Weby o mačkách, ktoré navštevujem:

Chovateľské potreby:

Obľúbené chovateľské stanice: