Neviem, kedy by som sa dokopala k napísaniu takéhoto biedneho článku, ale posledné dni som si len tak snorila po blogu a doľahla na mňa nostalgia. Áno, v každom novom článku musím poznamenať svoju aktivitu a staré blogové časy. Ja len... Všetko to bolo také pekné. Som rada, že tento blog stále mám k dispozícii a s jeho pomocou budem môcť zaspomínať na tie roky. Dobre, začínam znieť ako baník s viac než štyridsiatimi odpracovanými rokmi a jednou nohou v hrobe. Ale v mojom terajšom živote sú tie 3 roky viac než dosť. Pri čítaní tých starých článkov sa už ani tak nechytám za hlavu, skôr sa hneď vžijem do toho obdobia a celkovo uvažujem, aké to bolo.
No nič. Máme za sebou ďalšie dva meaiace bez článku. Je po jeseni, po Vianociach a skoro aj po celom roku, ktorý bol mimochodom veľmi podarený. Resp. skôr jeho druhá polovička, kedy sa toho dosť stalo a zmenilo. Anglicko, stredná škola, noví ľudia, zážitky, stretnutie s pionierom a samozrejme som sa zmenila aj ja. Týmto prajem všetkým, ktorí neznámym činom zablúdili na tento upadajúci blog, šťastný nový rok 2014 :)
Ale k veci. Mám, mám, mám zrkadlovku! Stále tomu neverím. Pod kriakom to bolo maximálne prekvapenie a samozrejme som za to neskutočne šťastná a vďačná. Mám Nikon D5100, v podstate základný model, no v pomere cena - výkon je to dosť slušný foťáčik. Mám objektív AF-S DX Nikkor 18 - 105 mm (väčšinou sa predáva s objektívom 18-55, to je zúfalo málo, neodporúčam). Už teraz cítim, že to v niektorých situáciach nestačí a preto by som do budúcna chcela predovšetkým makro objektív. Stále sa však s Nikonkom zoznamujem a teším sa náš spoločný život. Moja elektrotechnika je ako moje deti, takisto ako aj mačky.
Čo sa týka Alfiho a Lojziho, majú sa dobre. Sú čím ďalej väčší, no s nástupom zimy aj menej akčnejší. Od začiatku školy sa mi ku starkej darí chodiť max. dvakrát do týždňa, ach, už nech je leto.
Nuž a teraz prichádza nával fotiek.
