Lady Jane | Bojko & Kocúr | Mačky obecne

Pozn. jún 2014: Od začiatku fungovania tohto blogu sa toho veľa zmenilo. Momentálne sem nepridávam nič užitočné z oblasti starostlivosti o mačky, skôr je to tu pre mňa priestor pridať pár fotiek a dať vedieť, ako sa nám darí. Za aspoň trochu zaujímavé to môžu považovať jedine verní návštevníci, ktorí tu moje články čítajú už pekných pár rokov. Chcem sa im za to poďakovať. Dúfam, že tu však ostatní nájdu to, čo potrebujú - všetko o úžasných stvoreniach, na ktoré je tento blog zameraný. Som vďačná za fakt, že toto miesto má stále svojich návštevníkov aj napriek tomu, že sa tu nové rozumné príspevky neobjavujú. Ďakujem ♥

Rok s chlapcami

29. června 2014 v 17:53 | Denisa |  Alfréd a Alojz
Od posledného príspevku sa toho veľa nezmenilo. Teda... to si myslím len teraz, ale ako budem v písaní postupovať, určite sa nájde viac vecí. Ono sa toho od začiatku školského roka zmenilo dosť. Až teraz, po tom, čo sme dostali vysvedčenia a na dva mesiace opustíme brány školy, si to väčšmi uvedomujem. Stredná v mojom živote odštartovala éru nových vecí. Môjho nového ja. Všetkého. Posledný rok bol plný toľkých zmien. Nielen tých pozitívnych, v mnohých prípadoch aj negatívnych, čo mi prinášalo problémy, no aj tak to beriem ako súčasti života, ktorými si prechádzam hlavne kvôli formovaniu mojej osobnosti. Všetko je na niečo dobré.

Ale teraz na inú notu. Nejdem chronologicky, ale chcem sa povenovať Alfimu a Lojzimu. Verili by ste, že títo dvaja mládenci oslávili 21.6. svoj prvý rok u starkej? Za ten čas sa tam stihli zabývať, aj keď posledné mesiace máme furt problémy s ich zdrhaním. Raz sa tam pár dní neukáže Alfréd, potom sa vráti a nakoniec zas zdrhne Alojz. Do porazenia. Ťažko sa tomu zabraňuje a takto to s mačkami na dedinách chodí. Mne ide len o to, aby sa im na týchto cestách nič nestalo.




Čo sa týka nejakých výletíkov po okolí, jeden víkendový deň sme sa v trojici rozhodli ísť na menší cyklovýlet, max. pár kilometrov. Ňo, nakoniec sme skončili na Svidovskom sedle. Spolužiak nás tam nalákal na pekný výhľad. Ehm, nakoniec sa ukázalo, že tam nebol ani on sám. Keďže nás zastihol dážď, žiadny výhľad sa nekonal, čo však neznamená, že bez tých mrakov by tam nejaký bol. Ale nevadí, aspoň mám čosi nové na zoznam trás, po ktorých už nikdy viac nechcem znova ísť.


Moje bicyklové radovánky však na istý čas prerušil môj epický pád. Len si to živo predstavte. Idem si do školičky na mojom dvojkolesovom tátošovi. Už sa dostávam na hlavnú cestu, pričom zbadám prechádzať ženskú. V snahe vyhnúť sa jej akosi neodhadnem vzdialenosť a zakopnem o múrik. Nasleduje solídny prelet ponad bicykel a následný dopad na jeho riadítka. Na zem dopadnem ako rozkysnutá žaba a lapajúc po dychu, ktorý mi vyrazilo, sa snažím odpovedať na otázky ,,Si v poriadku?" No čo im na to povedať. Po pár minútach som sa pozviechala a s menšou bolesťou brucha pokračovala v ceste do školy. Viac než narazené koleno a rozderavené nohavice ma naštval fakt, že sa mi pokrivila ľavá časť kermana. Až v škole som si uvedomila, že ma brucho bolí kvôli tomu, ako som to riadítko ohla vlastným bruchom a len silou vôle ma to neprepichlo. Šli sme na chirurgiu, no na ultrazvuku nezistili nič. Iba narazený bachor. Zas a znova som mala šťastie. Viete, čo je na tom zvláštne? Teraz si všetci myslia, že musím mať brucho a jeho svalstvo pevné sťa skala, ale očividne je tuk silnejší, než si myslíme. Volant je už našťastie vymenený. Ocino sa ho snažil vyrovnať, ale holou rukou mu to nešlo ani bohovi a vo zveráku sa zlomil :D


1. mája sme šli trošku pobúriť pospolitý slovenský ľud tým, že sme sa šli prejsť do neďalekej dolinky a na záver toho sme sa navliekli do sukničiek a zrobili pár fotiek. Čo ma privádza k tomu, že seriózne potrebujem nový objektív. Som v štádiu, kedy som skoro na isto rozhodnutá, že chcem Nikkor 50mm f/1.4. Myslím, že sa s mojím doterajším seťákom 18-105mm bude fajne dopĺňať, aj keď si aj tento budúci bude zachovávať isté prvky univerzality. Tak uvidíme.

Ďalšia zaujímavá vec v mojom stereotypnom živote bola určite klubová výstava MSKAO v Slavkove u Brna, ktorá sa konala 10.5. Pre mňa je až trápne priznať, že v Česku som poriadne ani nebola. Ani neviete, ako by som to tam u vás chcela preskúmať. Hanba mi. Tentokrát som sa však so sestrou, jej priateľom a Maronom vydala do oného milého hradného mestečka zažiť výstavu stavačov v areáli nádherného barokového zámku Slavkov. Bolo to zas niečo iné, než svetová výstava psov v Bratislave, na ktorej sme pred piatimi rokmi boli. A takisto to bolo aj niečo iné, než agility preteky, na ktoré sestra pravidelne chodí. Asi sme sa obe zhodli, že výstavné vedenie psa by pre ňu nebolo ono. Je to úplne iný život. Pripadá mi, že na výstavách panuje väčšia rivalita. Každý totiž ide sám za seba. Medzi jednotlivými súťažami som sa pozerala naokolo a všade som videla ľudí, ktorí trénujú výstavný postoj, mnoho z nich bolo z toho dosť podráždených. Žiadne hádzanie loptičiek ako na pretekoch. Holt to tak chodí, uvedomujem si aj to, že je to ako miešať hrušky s ananásmi, ale aspoň som si uvedomila, čo je bližšie aj mne ako divákovi.


Samozrejme, dívať sa na tie nádherné psy, obzvlášť írske a gordon setre, bolo úžasné. Každý jeden bol krásny a niečím výnimočný. Neostali sme do konca a nevideli sme tak všetky súťaže, čo mohlo byť určite zaujímavé, ale takým činom by sme domov prišli až v noci. Myslím si ale, že nám to všetko bohate stačilo a každý sme si prišli na svoje. Sestra bola v raji setrov, ja som mala dosť objektov na fotenie, Maron sa okúpal v zámockom jazierku ... a sestrin priateľ? Ten sa k tomu vyjadril svojsky ,,Som rád, že sme tu dnes boli. Kde inde by som si mohol prečítať všetky tieto časopisy?!"


Maronko si našiel frisbee kámošku Jessie.


Mám za sebou aj jeden veľmi zaujímavý týždeň. Dajme tomu, že naša škola je zapojená v istom projekte spolu s ďalšími (predovšetkým) európskymi krajinami. Projekt ako taký veľký zmysel nemá, ale aspoň majú študenti možnosť cestovať a spoznávať nové kultúry. Prvý júnový týždeň prišiel rad aj na Slovensko a tak to tu na pár dní ožilo vďaka svojským ľuďom z Francúzska, Talianska, Španielska, Turecka a La Reunion. Ak mám byť úprimná, mám pocit, že sa to celé vyhlo svojmu účinku. Nemyslím, že by si niekto z nich odniesol zo Slovenska niečo hodnotnejšie. Uznávam, organizácia zlyhávala, ale nebola to všetko naša chyba. Ide o otázku priorít z ich strany. Ak majú potrebu od všetkého odbiehať, aby si mohli s učiteľmi zapáliť rovno pred školou, tak nech sa na mňa nehnevajú, ale je to čistý nezáujem o všetko okolo. Akoby sem prišli na dovolenku, kde nemajú žiadne pravidlá a bez pocitu viny môžu vymetať všetky bary. O deficite znalosti anglického jazyka ani nemusím hovoriť. Za celý ten týždeň som s niekým neprehodila ani jednu plnohodnotnú anglickú vetu. Dosť smutné. Ísť do cudzej krajiny, bývať v rodine a ani nebyť schopný sa dorozumieť v angličtine. Je blbé to porovnávať, ale v Anglicku to bolo v tomto smere úplne iné. Nórka, s ktorou som sa dokázala rozprávať o školskom systéme, náboženstve, politike, mi vravela, že je vo svojej triede len taký priemer. Zato tento týždeň by sa dal stručne charakterizovať ako týždenná ulievačka, spoznanie pár ľudí a každodenný pohľad na ožraté neplnoleté decká. Úroveň... Najlepšia vec z toho všetkého bol asi Aquapark so spolužiakmi za 5 eur. (y)

S koncom školského roka sa dostávame aj k príjemnejším veciam, napr. také výlety. My sme absolvovali až dva. S našou novou triednou je to oveľa lepšie. Tým, že je mladá, nám oveľa lepšie rozumie a chápe, že po všetkých tých exkurziách zo základných škôl by sme radi zažili niečo oddychové. Pred pár mesiacmi sme vyhrali plavbu loďou po našej priehrade, tak sme spojili príjemné s užitočným a túto možnosť využili. Potom nasledovala opekačka, nejaké športy a podobné zábavky. Ďalší výlet bol na chate, kde sme najprv museli strmo do kopca šlapať slušné množstvo kilometrov. Horkoťažko som tam posledná došla. To som ešte ani nemyslela na to, že nás ďalší deň čakala túra na Babky a Sivý vrch, každý podľa toho, ako vládal... Ja, aj keď som zdochýňala, som si zvolila ťažšiu možnosť. Aspoň kvôli fotkám sa oplatilo. Dole na zastávke som na zemi pod stromom zaspala. Seriózne. Ešte dva dni po tom ma boleli nohy a zadok.


A tak si nažívam. Koniec roka, leto začína, i keď u mňa sa pekne krásne začína nábehom na chorobu. Já se nedám. Pokiaľ tu ešte niekto je a číta tento článok, môžete mi napísať, čo plánujete na leto :) Ja dokopy nič extra. Zatiaľ.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Skříteček2 Skříteček2 | Web | 30. června 2014 v 23:33 | Reagovat

Jsem ráda, že jsi po čase zase něco napsala, mám ráda tvé fotky a povídání k nim. :-)

Usnout pod stromem se mi ještě nepovedlo - i když jsem k tomu měla už několikrát našlápnuto - ale vždycky se vybičuju na nohy s tím, že přece nechci být bolavá. Dobře dělám. :D Také máme mladou třídni a chodili jsme spíš na výlety, musím ale říct, že to má i své nevýhody. Ona je mladá vážně dost a teprve se na nás učí učit, takže to někdy není úplně ideální. Je ale milá a je s ní domluva, navíc je mi jí občas i líto, když pro ni někteří nemají pochopení.

Překvapuje mě ten "projekt", při kterém k vám přijeli ti cizinci... Vážně je poslat někam. Bude se vaše škola na tom bude i po této zkušenosti dále podílet?

Nedávno jsem o atmosféře na psích výstavách četla u Karol Dee. Irští setři jsou překrásní, na té výstavě to musela být pastva pro oko i pro objektiv. Sestřin přítel zaperlil. :-D

Tvůj pád z kola mě také pobavil, jsi zřejmě dítě štěstěny. :D

2 Das Das | Web | 2. července 2014 v 21:09 | Reagovat

Ta poslední fotka! Wow! Opravdu boží. Za tu fotku opravdu ten výšlap stál!

Naše škole se zúčastňuje podobných akcí s cizinci. Já jsem se přímo ale ničeho neúčastnila.. Asi to pěkně naštavlo, že chtěli jen chlastat.. No, jelikož moje škola je dost o pití, tak se raději moc vyjadřovat nebudu. :D Ale zas takovýhlech akcí se účastní lidé, kteří o to mají opravdu zájem a nejedou tam jen pít.. Přece jen většina z nás má dospělost za pár, tak se to tak moc neřeší.. :)

Jsem ráda, že jsou kocouři v pořádku. Fotky jsou krásné, hrozně se mi líbí ta Maronova s jeho kamarádkou, sjou oba tak bláznivě vysmátí. :D

S výstavama máš pravdu.. i tak je ale fajn pokochat se tolika krásnými chlupáči. :)

3 MĀŁÂ MÅČĮČKÃ :3 MĀŁÂ MÅČĮČKÃ :3 | 9. srpna 2014 v 15:57 | Reagovat

Máš veľmi pekný a užitočný blog :-) Veľmi rada tu chodím. Sú tu užitočné veci. ^_^

4 Skříteček2 Skříteček2 | Web | 25. srpna 2014 v 1:10 | Reagovat

Ahoj,
nominovala jsem tě do tagu/řetězáku Liebster blog award, jsem si jistá, že už jsi o něm slyšela, případně ho někde zahlédla. :-) Vím, že na blogu nejsi už tak aktivní, jako jsi bývala, ale zajímaly by mě tvé odpovědi na mé otázky a tak doufám, že až jednou přijdeš na blog a najdeš tam tohle překvapení, zúčastníš se ho. Zde přikládám odkaz, kdybych Liebster na svém blogu zaházela novými články (i když při mé aktivitě to asi nehrozí :-D ):
http://nase-zazitky.blog.cz/1408/liebster-blog-award

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Podporte tento blog | Otázky | Email: Dendomaciatko@zoznam.sk | Design a grafika: © Dendomačiatko
Zákaz kopírovania článkov, fotiek a grafiky © 2010 - 2012

Obľúbené blogy:

Weby o mačkách, ktoré navštevujem:

Chovateľské potreby:

Obľúbené chovateľské stanice: