Lady Jane | Bojko & Kocúr | Mačky obecne

Pozn. jún 2014: Od začiatku fungovania tohto blogu sa toho veľa zmenilo. Momentálne sem nepridávam nič užitočné z oblasti starostlivosti o mačky, skôr je to tu pre mňa priestor pridať pár fotiek a dať vedieť, ako sa nám darí. Za aspoň trochu zaujímavé to môžu považovať jedine verní návštevníci, ktorí tu moje články čítajú už pekných pár rokov. Chcem sa im za to poďakovať. Dúfam, že tu však ostatní nájdu to, čo potrebujú - všetko o úžasných stvoreniach, na ktoré je tento blog zameraný. Som vďačná za fakt, že toto miesto má stále svojich návštevníkov aj napriek tomu, že sa tu nové rozumné príspevky neobjavujú. Ďakujem ♥

Alfréd a Alojz

Rok s chlapcami

29. června 2014 v 17:53 | Denisa
Od posledného príspevku sa toho veľa nezmenilo. Teda... to si myslím len teraz, ale ako budem v písaní postupovať, určite sa nájde viac vecí. Ono sa toho od začiatku školského roka zmenilo dosť. Až teraz, po tom, čo sme dostali vysvedčenia a na dva mesiace opustíme brány školy, si to väčšmi uvedomujem. Stredná v mojom živote odštartovala éru nových vecí. Môjho nového ja. Všetkého. Posledný rok bol plný toľkých zmien. Nielen tých pozitívnych, v mnohých prípadoch aj negatívnych, čo mi prinášalo problémy, no aj tak to beriem ako súčasti života, ktorými si prechádzam hlavne kvôli formovaniu mojej osobnosti. Všetko je na niečo dobré.

Ale teraz na inú notu. Nejdem chronologicky, ale chcem sa povenovať Alfimu a Lojzimu. Verili by ste, že títo dvaja mládenci oslávili 21.6. svoj prvý rok u starkej? Za ten čas sa tam stihli zabývať, aj keď posledné mesiace máme furt problémy s ich zdrhaním. Raz sa tam pár dní neukáže Alfréd, potom sa vráti a nakoniec zas zdrhne Alojz. Do porazenia. Ťažko sa tomu zabraňuje a takto to s mačkami na dedinách chodí. Mne ide len o to, aby sa im na týchto cestách nič nestalo.

Ďalší update

30. prosince 2013 v 15:28 | Denisa
Neviem, kedy by som sa dokopala k napísaniu takéhoto biedneho článku, ale posledné dni som si len tak snorila po blogu a doľahla na mňa nostalgia. Áno, v každom novom článku musím poznamenať svoju aktivitu a staré blogové časy. Ja len... Všetko to bolo také pekné. Som rada, že tento blog stále mám k dispozícii a s jeho pomocou budem môcť zaspomínať na tie roky. Dobre, začínam znieť ako baník s viac než štyridsiatimi odpracovanými rokmi a jednou nohou v hrobe. Ale v mojom terajšom živote sú tie 3 roky viac než dosť. Pri čítaní tých starých článkov sa už ani tak nechytám za hlavu, skôr sa hneď vžijem do toho obdobia a celkovo uvažujem, aké to bolo.

No nič. Máme za sebou ďalšie dva meaiace bez článku. Je po jeseni, po Vianociach a skoro aj po celom roku, ktorý bol mimochodom veľmi podarený. Resp. skôr jeho druhá polovička, kedy sa toho dosť stalo a zmenilo. Anglicko, stredná škola, noví ľudia, zážitky, stretnutie s pionierom a samozrejme som sa zmenila aj ja. Týmto prajem všetkým, ktorí neznámym činom zablúdili na tento upadajúci blog, šťastný nový rok 2014 :)

Ale k veci. Mám, mám, mám zrkadlovku! Stále tomu neverím. Pod kriakom to bolo maximálne prekvapenie a samozrejme som za to neskutočne šťastná a vďačná. Mám Nikon D5100, v podstate základný model, no v pomere cena - výkon je to dosť slušný foťáčik. Mám objektív AF-S DX Nikkor 18 - 105 mm (väčšinou sa predáva s objektívom 18-55, to je zúfalo málo, neodporúčam). Už teraz cítim, že to v niektorých situáciach nestačí a preto by som do budúcna chcela predovšetkým makro objektív. Stále sa však s Nikonkom zoznamujem a teším sa náš spoločný život. Moja elektrotechnika je ako moje deti, takisto ako aj mačky.

Čo sa týka Alfiho a Lojziho, majú sa dobre. Sú čím ďalej väčší, no s nástupom zimy aj menej akčnejší. Od začiatku školy sa mi ku starkej darí chodiť max. dvakrát do týždňa, ach, už nech je leto.

Nuž a teraz prichádza nával fotiek.

Čo je nové?

16. října 2013 v 20:16 | Denisa
Zas som tu s tradičným výkecom, resp. update-om. Svoju aktivitu nebudem stále komentovať, proste je to tak, ako to je... Radšej sa na to hneď vrhnem :)

Škola je zatiaľ v pohode. Čakám, kedy sa naplnia tie výhražné vety o stredných školách, ktoré nám učitelia celý ten čas vtĺkali do hláv, no márne. Od začiatku roka som sa nič neučila a okrem jedinej päťky z matiky sa mi celkom darí. A to som sa ešte nepozrela ani do jednej knižky.

Nenapadá ma nič dôležité, čo sa za poslednú dobu udialo, a keby aj, jedna udalosť to určite zatieni - konečne sme sa STRETLI s pionierom!! Všetko sa to odohralo tak rýchlo. Už to vyzeralo, že ma naši samú pustia do mesta na polceste medzi nami, no nakoniec sa našiel hádam ešte lepší spôsob. Naši šli na malý poznávací zájazd do Budapešti a keďže šli cez mesto, v ktorom býva, stačilo sa len dohodnúť so šoférom, aby ma tam vysadil a mohlo sa ísť. Takto mali aspoň naši väčšiu istotu, že to prebehne v poriadku. Dúfam, že týmto budem hovoriť za obe, ale ten deň sme si užili. Síce svojským spôsobom, ale užili :D Ten večer som nebrala ako naše posledné stretnutie, práve naopak ma to posmelilo k ďalším a ďalším plánom, čo sa snáď podarí.

Mimochom, Koťúžka je v skutočnosti ešte ňuňavejšia. Ona je to, čo si predstavím, keď niekto povie, že v byte chová mačku. Síce málokto jej lezecké schopnosti ocení v byte, pre mňa to bolo zas niečo iné. Lady je príliš opatrná a lenivá. Ku málokomu sa chová uvoľnene. Zato Koťuh sa mi vyvalila na kolená a spokojne oddychovala :)



Čo povedať o Alfim a Lojzim? Nažívajú si úplne v pohode, stále rastú, huňatejú a mohutnejú. Trochu ma mrzí, že kvôli mojim neskorým príchodom zo školy už moc nemám chuť ísť ku starkej tak často, ako cez leto, ale zvyčajne tam dvakrát za týždeň zájdem. Včera sa mi však darilo a spravil sa mi defekt na bicykli, takže dostať sa tam bude ešte väčší problém.





Aha, ešte by som aj zabudla na toto video :D Taký mix no...



Alfréd, Alojz a všetko ostatné

26. září 2013 v 21:26 | Denisa
Ďalšia dlhá doba bez článku. Posledných niekoľko mesiacov tu nepribudlo nič užitočné o starostlivosti o mačky a pod. Narovinu priznávam, že blogovanie už nie je to, čo bývalo. Keď si blog pred tromi rokmi zakladá 12-13 ročné nadšené dievčatko, bol by zázrak, keby jej to s chuťou vydržalo až doteraz. Tento blog nemienim pochovávať, ale nejdem sa doň ani nútiť. Vidím to tak, že tu sem-tam pridám nejaké fotky, videá a novinky, no na nejaké zmysluplné užitočné články sa už necítim. Je potrebné to brať tak, že ľudia sa menia a spolu s nimi aj ich priority. Nevidím už zmysel v hnaní sa za návštevnosťou, komentármi či písaní minimálne piatich článkov týždenne... Bolo to veľmi pekné a trávenie tých nekonečných hodín na blogu ma bavilo, preto som to robila. Nie je to vlastne ani tak dávno. No niečo podstatné sa z toho vytratilo - chuť. Nevravím, že blog ma úpln prestal baviť, no už akosi nemám o čom písať...
Každopádne, keď už som tu, čo také sa za tú dobu udialo?
Gympel som začala celkom solídne. Pripadá mi, že je to skôr osobitná škola, ktorá sa až príliš úzkoprso snaží kopírovať americké zvyky a prístup. Učivo zo šiesteho ročníka, skoro žiadne písomky, úlohy, takže zatiaľ môžem pokračovať vo svojom typickom poflakovaní sa tak, ako mi to vychádzalo doteraz. Neviem, či tá hlavná vlna ešte len príde, ale nesťažujem sa, len som trochu zaskočená, hlavne keď vidím pesný opak toho, čím nás strašili v deviatke. Čo sa týka kolektívu, vyzerá to dobre, bavím sa normálne skoro so všetkými, samozrejme k niektorým mám bližšie.
Mám nový mobil. Teda skôr ,,nový". Dala mi ho sestra po tom, čo jej priateľ zariadil nový a lepší. Keby to bolo na mne, s tou mojou kraksňou by som sa dokázala naťahovať ďalšie štyri roky tak, ako doteraz, no keď sa naskytla táto možnosť, voľba bola jasná. Mám teda Samsung Galaxy Ace, čo pre normálnu, technicky zdatnú mládež nie je žiadne ,,wow", no ja som zatiaľ veľmi spokojná. Viete, čokoľvek je lepšie, než pekelná mašina, ktorá sa vo vrecku sama odomkne a sama vyvoláva prinajlepšom len mojim kontaktom, v tom horšom prípade je schopná zavolať päťkrát na 112 bez môjho vedomia. A áno, užívam si kadejaké aplikácie, hry, wifi či instagram...
Čo sa týka Alfréda a Alojza, áno, zase podrástli :) Už majú cca 4-5 mesiacov a u starkej sú spokojní. Pomaly priberajú a srsť im huňatie. Alfi sa neskutočne vytiahol, má krásne prenikavé zelené oči a jeho štíhlu postavu dopĺňa lesklá uhľovočierna srsť. O Lojzim ani nehovoriac. Obaja sú to veľkí maznáci a vždy, keď otvorím bránu, ma prídu privítať. No najväčší šok bolo pre mňa to, keď som sa na vlastné oči presvedčila, že chytajú myši. Starká mi už asi dvakrát vravela, že chytili myš, ale neverila som tomu. No pred pár dňami som našla Lojziho, ako sa hrá so svojím úlovkom, potom mu ho však ukradol ten malý čierny potmehút. Úprimne, ani poriadne neviem, v akom veku je normálne začať chytať myši, no aj keby som tomu chcela nejako zabrániť, nedá sa... Ale aspoň máme istotu, že svoj účel plnia (alias jedna zo zámienok hlavne pre krstnú, prečo sme tam tie mačky chceli).
Mimochodom, sestra mala požičanú zrkadlovku, tak sme sa jeden deň vybrali ku starkej a skúšali a skúšali. Poviem vám teda, že to nie je žiadna sranda a skoro všetko záleží na svetle. Samozrejme to chce viac času sa s tým pohrať a dalo by sa všetko vychytať.

Alfréd a Alojz po mesiaci

22. srpna 2013 v 21:27 | Denisa
Tak sa teda konečne hlásim :) Síce som už dávno doma... Do Viedne sme prileteli o jedenástej večer a domov som sa dostala minulý pondelok (12.8.) o štvrtej ráno. Tri týždne v Anglicku zhodnotím jedným slovom - paráda (ak to chcete vidieť zhodnotené na tisíce slov, prečítajte si tento článok). Po mojom príchode som ale týždeň musela ostať doma, lebo som si priniesla nielen kopec zážitkov, ale aj chorobu.

Včera som ale konečne mohla opustiť tieto štyri steny a vybrať sa ku starkej. Alfíka a Lojziho som nevidela presne mesiac, preto bol pre mňa veľký šok, keď som ich zazrela. Áno, čakala som, že sa zmenia a vyrastú, no bola som aj tak veľmi prekvapená. Asi najviac ma šokoval Alfi. Z toho malého čierneho potkaníčata je zrazu jeden nádherný pubertiak. Úplne sa vytiahol - je štíhly, jeho mačiatkovskú pápernatú srsť nahradil krásny lesklý kožúšok a má výrazné zelené oči. Nemôžem sa naňho vynadívať, je nádherný. Samozrejme aj Lojzi. Obaja chlapci rastú do krásy. Ale všimla som si trochu aj povahové zmeny. Alfi, ktorý sa mi najprv zdal byť utláčaný a nepriebojný, je zrazu odvážny pubertiak a nič mu nerobí problém. Niekedy je to však už moc a neuvedomuje si, že jeho pazúry dokážu spôsobiť nemilé veci, preto sa mu snažím ukázať, kedy dosť. Lojzi sa naopak správa veľmi kľudne, najradšej by mi celý deň sedel na kolenách a nechal sa maznať. Niekedy to radi robia naraz, no o pár mesiacov sa obaja na moje nohy pravdepodobne už nezmestia...

Je mi ľúto, že som zmeškala mesiac ich života, no myslím, že to najhlavnejšie po ich príchode sa už udialo a vyriešilo. Počas mojej neprítomnosti o nich bolo dobre postarané a zas si s nimi môžem užívať spoločné chvíle :) Teraz sa pripravte na fotky a sami posúďte tú zmenu...

Alfréd a Alojz po tretíkrát

26. července 2013 v 10:00 | Denisa
Po necelom mesiaci s novými mačiatkami u starkej môžem povedať, že sa udomácnili a sú spokojní. Už majú preskúmané ďalšie časti dvora a iste zistili, že je tam sranda. Ich hry sú čoraz vtipnejšie, dokonca dokážu vyliezť na strom, no keď príde čas na maznanie, hneď sa ukludnia a spokojne pradú. Sú to proste miláčikovia.

Alfréd a Alojz - nové fotky a video

2. července 2013 v 11:57 | Denisa
Alfi a Lojzi sa už skoro plne zabývali a myslím, že sa majú dobre. Ako typické mačiatka sa najedia, pohrajú sa a pobehajú po celom dvore, potom sa unavia a zaspia. To je celý ich mačiatkovský život :D

Dala som dokopy pár záberov z posledných dní, tak snáď sa vám to typické mačiatkovské bláznenie bude páčiť.


A teraz várka najnovších fotiek...

Prvé štyri dni s chlapcami

24. června 2013 v 22:52 | Denisa
Dnes to bude pravdepodobne dlhý článok, no isto chápete, že som sa na to veľmi tešila... I tak sa to však budem snažiť čo najviac skrátiť.

Štvrtok

Vo štvrtok sme šli so sestrou do mesta kúpiť základné veci ako krmivo, misky a peliešok, skrátka pár základných vecí, aby sme na príchod mačiatok boli pripravení. Keď sme sa šli prejsť na trhy, uvedomila som si, že nemáme vybrané žiadne mená. So sestrou sme to vyriešili jednoducho - skrátka sa pozrieme do kalendára a vyberieme najbližšie mužské meno. Budeme si aspoň pamätať, odkedy ich máme. V stredu mal meniny Alojz a v piatok Alfréd. Viem, na kocúre to neznie ako dobré meno, ale mne sa to páči. Alojz je buravý, Alfréd čierny. Budeme ich volať Lojzi, Lojzo, Lojzík a Alfi, Alfík, Freddie a to už znie lepšie, že? Naviac som vedela, ako sa mi bude rátať, keď ich budem môcť volať ,,chlapci". Proste moji chalani. Malí a chlpatí chalani.

Mimochodom, ešte pred týždňom mi mamina vravela, že čierno-biele mačiatko, ktoré sme tiež chceli zobrať, zmizlo. V lepšom prípade si ho niekto zobral, v horšom ... Nuž, tak sme nakoniec zobrali buravého a čierneho kocúrika. Mne bolo v podstate jedno, ako vyzerajú. Čo sa týka zvyšnej buravej mačičky, aj tá nakoniec našla domov - priateľke mamininho vedúceho zomrela mačka, tak čo by pre ňu nespravil... Ostávali teda dvaja kocúrikovia práve pre nás.
 
 

Reklama
Podporte tento blog | Otázky | Email: Dendomaciatko@zoznam.sk | Design a grafika: © Dendomačiatko
Zákaz kopírovania článkov, fotiek a grafiky © 2010 - 2012

Obľúbené blogy:

Weby o mačkách, ktoré navštevujem:

Chovateľské potreby:

Obľúbené chovateľské stanice: