Lady Jane | Bojko & Kocúr | Mačky obecne

Pozn. jún 2014: Od začiatku fungovania tohto blogu sa toho veľa zmenilo. Momentálne sem nepridávam nič užitočné z oblasti starostlivosti o mačky, skôr je to tu pre mňa priestor pridať pár fotiek a dať vedieť, ako sa nám darí. Za aspoň trochu zaujímavé to môžu považovať jedine verní návštevníci, ktorí tu moje články čítajú už pekných pár rokov. Chcem sa im za to poďakovať. Dúfam, že tu však ostatní nájdu to, čo potrebujú - všetko o úžasných stvoreniach, na ktoré je tento blog zameraný. Som vďačná za fakt, že toto miesto má stále svojich návštevníkov aj napriek tomu, že sa tu nové rozumné príspevky neobjavujú. Ďakujem ♥

O plemenách

Ocicat

6. listopadu 2012 v 19:18 | Denisa
Stelesnenie spoločenského, hravého a maznavého stvorenia zabalené v divokom bodkovanom obale - ocicat!
Niečo z histórie:
Ocicat, podobne ako mnohé ďalšie plemená, vznikol úplne náhodne. Virginia Dalyová v Michigane v roku 1964 skrížila siamskú mačku s habešskou s cieľom vyšľachtiť škvrnitú siamku. Prvý vrh sa podobal skôr na habešské mačky, no keď sa opäť skrížili so siamkami, narodilo sa aj jedno zaujímavo bodkované mača. To sa veľmi podobalo na ocelota (malá americká mačkovitá šelma), preto ho nazvala ocicat [osiket]. Oficiálnou zakladateľkou tohto plemena však bola mačka Dalai Talua, ktorá vznikla ďalším krížením. Vývoj ocicatov pokračoval aj krížením s americkými krátkosrstými mačkami. Ocicat uznala TICA v roku 1986.

Vzhľad & farby:
Dominantou na tele ocicatov je určite bodkovaná srsť. Rozdelenie švŕn je viac-menej podobné ako pri klasickom mramorovom type. Kresba začína výraznými líniami na tvári a pokračuje okrúhlymi škvrnami na zvyšku tela až po tmavú špičku na chvoste. Ako napr. pri mačkách so znakmi, aj kresba ocicatov sa vekom vyvíja. Mačiatka majú na chrbte najprv len pásiky, ktoré sa postupne oddelia a vzniknú škvrny. Výstavné ocicaty musia mať škvrny perfektného tvaru, inak sa z nich stane ,,len" maznáčik. Čo sa týka stavby tela, trup je veľký a mohutný, no stále si zachováva typickú mačaciu eleganciu. Hlava je mierne klinovitá so širokou papuľkou, oči sú veľké, mierne zošikmené a uši šikmo posadené. Vyskytuje sa v čokoládovej, škoricovej, modrej, plavej či levanduľovej farbe - samozrejme so škvrnami.

Zdroj obrázku: pictures-of-cats.org

Váha:
Pohybuje sa od 2,5 do 6 kg, sú to štíhle, no dobre osvalené mačky.

Povaha:
Tá len dopĺňa krásny divoký vzhľad ocicata. Tieto mačky sú totiž mimoriadne spoločenské. Ak si chcete kúpiť jednu mačku tohto plemena a viete, že ste často v práci, kúpte mu radšej mačacieho kamaráta a každú voľnú chvíľku im vynahraďte. Na ľuďoch sú skutočne závislé. Chovatelia ich doporučujú aj k deťom. Okrem toho prekypujú chytrosťou, dajú sa vycvičiť a bez problémov dokážu chodiť na vôdzke. Sú mimoriadne prispôsobivé a znášanlivé.

Pokiaľ viem, na Slovensku je len jedna chovateľská stanica ocicatov a to von Kronenfeld*SK (www.ocicat.sk)

Zdroj obrázku: tassajara-ocicats.com

Egyptská mau

26. září 2012 v 19:11 | Denisa
Korene dnešných domácich mačiek nájdeme práve v Afrike, konkrétne v jednej jej krajine - Egypte. Mau sa ale od ostatných mačiek líši tým, že vzhľadom sa na pôvodných predkov veľmi podobá. Jej predchodcov možno stále vidieť v egyptských uliciach.
Z histórie plemena:
Egyptské mau by sme našli už v starobylých nástenných kresbách. No až v roku 1950 Ruska menom Natalia Trubecká zobrala niekoľko tradičných škvrnitých mačiek z ulíc Káhiry. Po príchode do Talianska jednu samicu následne skrížila s miestnym kocúrom. O pár rokov odcestovala do USA. Tam jej mačiatka uznala CFA a neskôr aj TICA.

Vzhľad & farby

Najvýraznejšou časťou egyptskej mau je určite kresba srsti na kožúšku. O mau sa tvrdí, že je jedinou obmenou domácej mačky s čisto bodkovaným kožuchom. Záleží však to na tom, z akého hľadiska sa na to pozriete, ale pravdou ostáva, že srsť mau je jedinečná. Mau majú škvrny aj na koži. Čo sa týka sfarbenia, tieto mačky sa vyskytujú najmä v prirodzených farbách. Najbežnejšia je hnedá a bronzová, ale môže byť aj čierna či striebristá. Pri dymovom type je stále zreteľná typická kresba. Telo mau je primerané, ani príliš štíhle, ani príliš zavalité. Zadné laby sú o niečo dlhšie ako predné. Hlava je okrúhlo klinovitá, ušnice stredné až veľké, oči veľké a okrúhle. Na starých maľbách sú egyptské mau zobrazované s úzkymi divokými očami. Dnes sú však okrúhle, čo im dodáva milší a sladší výraz. Stále síce majú zelenú farbu, no nepôsobia tak divoko ako napr. oči bengálskej mačky.

Váha:
2,5 - 5 kg

Povaha:
Egyptské mau sa vyznačujú priateľskou, spoločenskou a hravou povahou.

Starostlivosť:
Mau nevyžaduje žiadnu špeciálnu starostlivosť. Vďaka krátkej srsti ju stačí raz týždenne poriadne vyčesať. Pravidelná veterinárna starostlivosť je samozrejmosťou.

Zaujímavosti:
Vďaka dlhším zadným labám sa egyptské mau považujú za najrýchlejšie plemeno na svete. Vraj môžu dosiahnuť rýchlosť viac než 48 km/h!
Mau znamená v preklade mačka.

http://nefertitimaus.com/yahoo_site_admin/assets/images/silvercharm1.100180718_std.JPG
Zdroj obrázka: nefertitimaus.com

Devon Rex

30. července 2012 v 15:25 | Dendomačiatko
Srsť a milá povaha devon rexa a je to, vďaka čomu sú populárne a vyslúžili si prezývku ,,pudlia mačka". Poďme si ich predstaviť.
Niečo z histórie plemena:
V roku 1960 našla Beryl Coxová v Devone mačku s kučeravou srsťou, ktorú postupne krížila s ďalšími mačkami až sa po mnohých ,,normálnych" mačkách objavilo kučeravé mačiatko Kirlee. Kučeravá srsť bola vtedy veľkou záhadou, dnes však vieme, že vlohy pre túto srsť sú recesívne. Aby mačky získali nové sfarbenia a iné črty, krížili sa s mačkami ako sú napr. siamské, perzské, britské či kornyšrexy. Bohužiaľ, príliš časté príbuzenské kríženie spôsobilo syndróm geneticky podmieneného sklonu ku kŕčom. Na jeho odstránení sa dodnes stále pracuje.

Vzhľad & farby:
Na devon rexoch vás, samozrejme, upúta ich srsť. Je jemná, kučeravá a tvorí tzv. riadky. Niektoré mačky majú aj holé miesta, čo sa však nepovažuje za chybu. Vzhľadom pripomínajú ,,škriatka". Majú veľké, nízko posadené uši, hlavu s výraznou bradou, veľmi štíhly krk a široký hrudník. Typickým znakom plemena sú taktiež dlhé nohy. Čo sa týka sfarbenia, povolené sú všetky farby a kresby vrátane znakov. Na devon rexoch najviac vynikne čierne dymové sfarbenie viac ako na ktorejkoľvek ,,normálnej" mačke.

Váha:
2,5 - 4 kg

Povaha:
Povaha je práve to, kvôli čomu ľudia milujú devon rexov. Sama som mala možnosť ich pár spoznať na výstave a musím len súhlasiť s tým, prečo sa devon rexom hovorí ,,prítulný klaun". Sú mimoriadne milé, maznavé a milujú ľudí. Aj v dospelosti si stále zachovávajú typickú mačiatkovskú povahu, vďaka čomu sú vhodnými mačkami do rodiny.

Starostlivosť:
Devon rexy vyžadujú len čistenie uší, občasný kúpeľ a strihanie pazúrikov. Ich jemnej srsti by česanie hustou kefou len uškodilo.

http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/3/33/Devon_rex.jpg
Zdroj: fotka hore je moja, tá dole je z Wikipedie. Text som zostavila na základe rôznych informácii z kníh, internetu a TV.

Munchkin

5. července 2012 v 15:50 | Dendomačiatko
Dnes sa budeme venovať munchkinom - mačacím jazvečíkom, ktorí u ľudí vyvolávajú rôzne reakcie. Poďme sa naň ale pozrieť ako na bežné mačacie plemeno...
Z histórie: V zvieracej ríši nie sú zakrpatené jedince nič neobvyklé, vyskytujú sa pri každom druhu, vrátane mačiek. V Louisiane v roku 1983 Sandra Hochendale našla pod autom dve krátkonohé mačky. Obe boli gravidné a z narodených mačiatok pár darovala priateľom. Jeden kocúr mal však prístup vonku a veľkému počtu mačiek ,,zabezpečil" mačiatka. Vďaka dominantnému génu spôsobujúcemu krátkonohosť sa medzi nimi vyskytlo veľa jedincov so zakrpatenými nohami. Chovateľom táto rasa veľmi učarovala a požiadali medzinárodnú organizáciu TICA o jej uznanie. Tá ju uznala až v roku 1995 po dlhom zdravotnom skúmaní.

Vzhľad & farby: Munchkina si nemožno zmýliť so žiadnym iným plemenom. Jej najvýraznejšou črtou sú samozrejme jej zakrpatené končatiny, vďaka ktorým dostala prezývku ,,mačací jazvečík". Munchkin sa delí na tri typy - štandardný, superkrátky/rug-huggers (s veľmi krátkymi nohami) a mini (výnimočne malý typ). Najmenej jedincov je typu mini, dokonca ho uznáva len UFO pod názvom Mei Toi. Munchkinovia sa krížili s kučeravými permskými či nečistokrvnými mačkami a tak sa štandard líši. Vďaka tomu sa munchkinovia napr. delia na krátkosrsté a dlhosrsté. Najviac dôrazu sa kladie na postavu. Mačka na výstave získa viac bodov ak aj v dospelosti vyzerá stále ako mačiatko - t.j. aby mala nohy k pomere celého tela výrazne kratšie. Čo sa týka sfarbenia, povolené sú všetky farby, kresby a znaky.

Váha:
2,5 až 4 kg

Povaha:
Povaha je jednoznačne to, prečo ľudia munchkinov milujú. Sú milé, priateľské, spoločenské a nekonfliktné - no najmä - veľmi hravé. Aj v dospelosti si zachovávajú typickú mačiatkovskú povahu, takže sa s munchkinom nebudete nudiť.

Krátkonohosť:
Chovatelia síce hovoria, že krátkonohosť munchkinom nespôsobuje žiadne zdravotné problémy, pravda je taká, že veľa ľudí sa vlastniť munchkina obávajú. Jednak im toto plemeno pripadá ,nemačacie', no boja sa hlavne neskorších problémov. Ide napr. o artritídu, ktorou trpí veľká väčšina zakrpatených plemien. Vďaka krátkym nohám munchkinovia nedokážu skákať či brániť sa, takže by v prírode určite neprežili. Práve preto sa ich odporúča držať iba v byte.

Informácie som čerpala z rôznej mačacej literatúry, internetu či programu Cats 101, na základe čoho som zostavila článok. Fotky z google.sk

Čo sa skrýva za krásnym vzhľadom

22. června 2012 v 19:35 | Dendomačiatko
Mánia šľachtenia mačiek a vytvárania nových plemenien s netradičným vzhľadom sa začala začiatkom minulého storočia a pokračuje dodnes. Ľudia sa predbiehajú v tom, kto vytvorí zaujímavejšie plemeno s netradičnými črtami. Vo väčšine prípadov to však nedopadne dobre... aspoň pre mačky...
Bežné mačky, z ktorých sa šľachtia tie dnešné, vyzerali nasledovne. Mali štíhle telo, krátku srsť hnedoburavej farby, ktorá splýva s prostredím a mierne zošikmené oči zvyčajne zelenej, medenej či orieškovej farby. Je pochopiteľné, že toto je pre ľudí príliš obyčajné. A tak začali rôzne typy mačiek medzi sebou krížiť. Chceli dosiahnuť buď menší vzhľad, inú farbu očí alebo nejakú výraznú črtu, ktorá by nové plemeno jasne charakterizovala. Ľudia spoznali mnoho génov a tak zistili, čo spôsobuje konkrétne znaky. Hneď vedeli, ktoré mačky zaradiť do chovu a ktoré nie. My však tieto gény skúmať nejdeme, zameriame sa rovno na ich následky.

Perzská mačka, ktorá valcuje rebríčky obľúbenosti mačacích plemien, je najznámejšia svojím ,,narazeným" ňucháčom. Sploštený tvar tváre jej dodáva detský vzhľad, no prináša aj mnoho zdravotných problémov, najmä tých dýchacích. Úprimne, v čom to zľahčuje mačkin život?! V prírode by s takýmto ňufákom určite neprežila, pretože by ju v mnohých veciach obmedzoval. Práve preto nie som veľkým zastáncom takých veľkých zmien do prirodzenej stavby tela...

Podobným prípadom je munchkin - mačací jazvečík. Vďaka ľudskej činnosti toto plemeno získalo trpasličí vzhľad. Chovatelia síce vyhlasujú, že zakrpatené končatiny nevedú k žiadnym problémom, no pravda je taká, že i napriek jej úžasnej povahe má väčšina ľudí strach toto plemeno vlastniť. Nielenže im pripadá ,,nemačacie", no najmä sa boja neskorších problémov. Zakrpatené končatiny sú skutočne veľkým zásahom do bežnej mačacej stavby tela a rovnako ako perzské mačky, ani munchkin by v prírode dlho neprežil. Takéto končatiny nie sú prispôsobené na bežanie, skákanie alebo obranu.

Mačky majú na veľkosť svojho tela doslova obrie oči, nemožno si ich nevšimnúť. Aj na ne pri šľachtení kládli ľudia veľký dôraz a trvalo dlhú dobu, než dosiahli správeho odtieňu. Odvtedy, čo boli domestikované prvé mačky, sa farebná škála odtieňov výrazne rozšírila o nové farby. Ako jediná farba očí, ktorá je spojená s farbou srsti, je práve kúzelná modrá. Modré oči sú podmienené albinizmom, ktorý spôsobuje nielen nedostatok farbiva srsti, ale aj očí. Bohužiaľ, väčšina bielych mačiek s modrými očami sú hluché. Je to kvôli tomu génu, ktorý okrem krásnych modrých očí spôsobuje aj vysychanie kvapaliny v Cortiho orgáne v uchu, kde sa zosilňuje a analyzuje zvuk. Bez nej mačka príde o sluch.

Zľava: munchkin, perzská mačka, manská mačka (manx)

Okrem toho sa často stretávame s rôznymi vadami na tele, ide konkrétne o genetickú mutáciu. Takéto jedince väčšinou v prírode neprežijú, lebo čo i len nepatrná zmena na ich tele im môže spôsobovať problémy. Ale ľudia takéto mačky práve vyhľadávajú a naďalej ich ,,handicap" rozširujú z generácie na generáciu. Takýto prípad je napr. americká curl alebo škótska klapouchá mačka. Ehm, načo je to dobré?

Snáď najtypickejším plemenom s genetickou mutáciou je manská mačka pochádzajúceho z ostrova Man v Írskom mori. O ich ,,bezchvostosti" vznikalo mnoho povestí, ale teraz sa už asi nikdy nedozvieme, ako to bolo... Tým, že nemajú chvost, prichádzajú o typické mačacie činnosti ako skákanie, lezenie či balancovanie na konároch stromu. Ich chov je veľmi náročný. Keďže ide o mutáciu, mačiatka sa často rodia mŕtve alebo so zakrpateným chvostíkom. Ich chôdza je tiež veľmi pozoruhodná. Modelky, ktoré na móloch využívajú catwalk, sa od manxov pravdepodobne neinšpirovali. Zadné nohy majú totiž dlhšie než predné a ich chôdza pripomína skôr skackanie zajaca...

A takto by sa dalo pokračovať donekonečna... Preto sa pýtam - načo toto všetko? Načo nám je krásny a zaujímavý vzhľad, keď mačke to prináša v živote len samé problémy? Domáca mačka sa vyvíjala k dokonalosti, ktorú nakoniec v priebehu státisíc rokov dosiahla, metódou pokusov a omylov. Zásahy do chovu výrazne poškodzujúce toto dedičstvo je prinajmenšom smutné (ak ide o trvalú zmenu prirodzenej stavby tela, genetické mutácie a pod.).

Ruská modrá mačka

10. června 2012 v 10:00 | Dendomačiatko
Ruská modrá mačka sa svojím krásnym kožuchom a výraznými modrými očami dostala do rebríčka obľúbených mačiek na Slovensku. Poďme si tieto krásavice predstaviť.
Z histórie:
Pôvod týchto mačiek je zahalený rúškom tajomstva, čo sa ľudia snažili vysvetliť legendami, ale ako vieme, nie je to najlepšia alternatíva. Uvádza sa, že tieto mačky pochádzajú z okolia ruského mesta Archangeľsk a prvým reprezentantom tohto plemena bol údajne kocúr cára Mikuláša I. Vaska, ktorý nebol jediný cár, čo túto mačku vlastnil. V Rusku ich považovali za nositeľky šťastia, vyobrazovali ich aj na rôznych predmetoch a dokonale tak nahrádzali štvorlístky. Jej kožuch prirovnávali ku tulenej či bobrej koži, pre ktorý ju samozrejme lovili. Ale v roku 1875 sa jej chov pohol smerom ďalej, pretože sa vtedy zúčastnila prvej výstavy mačiek v Anglicku. Ani po druhej svetovej vojne neprišla o svoj úspech, naopak, s jej sľachtením pokračovali anglickí a škandinávski chovatelia.

Vzhľad a farby:
Telo ruskej modrej je dlhé, rovnako aj nohy, ktoré dopĺňajú oválne labky s tmavšími vankúšikmi. Chvost je tiež pomerne dlhý, jeho špička sa ku koncu zužuje. Hlava má tvar krátkeho klinu, príliš dlhá hlava sa považuje za chybu. Typický znak týchto mačiek je, že nos má rovný profil a s čelom zviera pravý uhol v mieste nadočnicových oblúkov. Uši sú k pomeru veľkosti tela veľké a špicaté. Oči sú taktiež veľké, mandľového tvaru a sýto zelenej farby. Nebojte sa, ak má vaše mača nevýrazne zelené oči, farba oka sa vyfarbuje postupne, dokonca to trvá až dva roky. Srsť je hlavnou dominantou ruských modrých mačiek. Je krátka, hustá, mäkká a hodvábna. Oproti iným plemenám je trošku iná - z jednej cibuľky vyrastajú dva chlpy, jeden modrý a druhý strieborný, čo im dodáva ten typický strieborný lesk. Nedostatočný strieborný nádych sa dokonca považuje za chybu.

Váha:
2,5 - 4,5 kg

Povaha:
Na prvý pohľad môže ruská modrá mačka pôsobiť placho, ale svojho pána zbožňujú. Vyznačuje sa hravou povahou, je vhodná aj ku deťom.

Starostlivosť:
Výhodou týchto mačiek je, že sa dokážu zabaviť samé. Samotu znášajú veľmi dobre, takže sú ideálne pre typického zaneprázdneného človeka 21. storočia. Samozrejme to neznamená, že ich môžete celý deň nechať samé, sú to predsa len mačky a aj ruské modré potrebujú lásku a pozornosť. Starostlivosť je inak rovnaká ako pri každých iných mačkách - očkovanie, odčervovanie, česanie srsti a čistenie uší je základ ku spokojnému životu vašej spoločníčky :-)

Mačiatka ruskej modrej mačky
Zdroje:
Informácie, na základe ktorých som zostavila článok, som čerpala z časopisu Moja Mačka (2/2010), kníh Veľká kniha mačiek od Viki Macskásovej a Veľká obrazová encyklopédia MAČKY od Dr. Bruce Fogle. Obrázky z www.whiskas.sk.

Sibírska lesná mačka

7. května 2012 v 20:52 | Dendomačiatko
Síbirska mačka je ďalšie prírodné plemeno prispôsobené na extrémne podmienky, v tomto prípade na Sibíri v Rusku. Kedysi im nebola venovaná veľká pozornosť; oproti tým časom sú sibírky dnes jedny z veľmi obľúbených plemien. Poďme si ich predstaviť.
Z histórie vzniku:
Táto rasa existuje už niekoľko stoviek rokov, dokonca sa uvádza, že v trinástom storočí sa rady zdržiavali okolo kláštorov. Ako som už spomínala, dlhosrstým mačkám na sibíri nebolo venovanej veľa pozornosti. Ich seriózny chov vedúci k štandarizácii typu sa začal až v osemdesiatych rokoch 20. storočia. Do Ameriky sa dostali v roku 1990 vďaka Elizabeth Terrellovej, vďaka čomu sa Rusi začali obávať, že ich mačky vyvážané na západ nie sú vždy najlepšie. Preto sa vo svete môžu vyvíjať dva druhy sibírskych mačiek. Dodnes ich uznalo mnoho klubov - z najznámejších TICA a FIFé.

Vzhľad & farby:
Sibírky patria medzi najväčšie mačky sveta - ešte aby nie, ich mohutné zavalité telo bolo podmienené drsným ruským podnebím. Majú hrubý hustý kožuch s polodlhou srsťou a labky sú opatrené poriadnym zhlukom štetín. Majú taktiež výrazne osrstený golier a chvost.

Poznámka: Sibírky sa vyvíjajú a rastú pomaly, svoju konečnú veľkosť dosahujú až v piatich rokoch.

Váha:
5 - 9 kg

Poznámka: Mačky sú vyrazne menšie než korúry, ktoré môžu dosahovať až 11 kg.

Povaha:
Tu platí to isté, čo pri mainských - sibírky sú nežní obri. Obľubujú spoločnosť ľudí a dokonca aj zvierat. Sú milé, tiché, pokojné a prítulné. Samozrejme, štandardy treba brať s rezervou, ale vo všeobecnosti sú sibírky obri so zlatým srdcom.

Starostlivosť:
Ako iné prírodné plemená, aj sibírky sa najlepšie cítia v prirodzenom prostredí. Budú určite potrebovať výbeh a veľa vyvýšených miest na skákanie a škrabanie. Výhodou tohto plemena je, že sa u neho nevyskytujú genetické choroby. Keďže má však dlhú srsť, je potrebné ju pravidelne česať, na jar a jeseň dokonca až denne.

Zaujímavosť:
U sibírskych mačiek sa našlo menej alergénu FelD1, než u iných mačiek. Síce to neznamená, že tieto mačky alergikovi nebudú spôsovať ŽIADNE alergické reakcie, to riziko je predsa len menšie.

http://2.bp.blogspot.com/_uH6j5NEBh5Q/TTGGpCM-3sI/AAAAAAAAAHA/P93HxA03kPo/s1600/Siberian-Cat_C.jpg

Snowshoe

23. března 2012 v 19:07 | Dendomačiatko
Strašne rada predstavujem vzácne a neobvyklé plemená, o ktorých existencii bežná verejnosť ani len netuší. Dnes som si vybrala modrooké ,,snehové papučky" menom snowshoe.

Z histórie vzniku:
Snowshoe je vlastne mix siamskej a americkej krátkosrstej mačky. S chovom snowshoe začala v 60. rokoch 20. storočia chovateľka Dorothy Hinds-Daughertyová z Philadelphie. Chovatelia siamiek ich spočiatku odmietali, pretože sa obávali, že sa znova objaví škvrnitosť, ktorú toľké roky odstraňovali z chovu. Snowshoe ostala mimo pozornosti až do osemdesiatych rokov, kedy ju uznala TICA, čo je jedna z mála organizácii, ktoré mačky snowshoe uznáva.

Vzhľad & farby:
Snowshoe je štíhla svalnatá mačka s krátkou priliehavou srsťou. Stavba trupu je orientálna, nohy sú štíhle so stredným osvalením, hlava je široko klinovitá s jemnou priehlbinou na rozhraní ňucháča a čela, všetko to dopĺňajú krásne veľké oválne oči modrej farby. Na snowshoe si najviac všimneme jej biele labky-papučky, ktoré majú na predných nohách siahať najďalej po zápästie a na zadných labkách k päte. Celkovo však biela farba nesmie presiahnuť viac ako tretinu tela. Priepustná je ešte bielakresba na tvári. Snowshoe sa vyskytuje v dvoch farebných typoch - s bielymi ponožkami alebo dvojfarebné s väčším podielom bielej farby na tváre i celom tele.

Váha:
2,5 - 6 kg

Povaha:
Priateľská, prítulná, prispôsobivá, družná a aktívna, má tendenciu byť trošku viac ukecanejšia než iné mačky, výhodou však je, že má jemný hlas. Je celkovo veľmi spoločenská, neradno ju nechať dlho samotnú doma a vyžaduje si veľa pozornosti.

Starostlivosť:
Srsť snowshoe je krátka a bez podsady, takže stačí len raz týždenne vyčesať odumreté chlpy. Inak žiadne špeciálne požiadavky nemá. Vo všeobecnosti a hlavne pri dobrej starostlivosti sú to zdravé mačky.

Sú ragdollky handrové bábiky s typickou psov povahou?

18. března 2012 v 18:20 | Dendomačiatko
V reálnom i virtuálnom svete často dostávam otázky ohľadom toho, či to, čo sa o ragdolloch hovorí, je skutočne pravda. Keďže sa na to nedá odpovedať pomocou áno alebo nie, rozhodla som sa napísať tento článok.
Ragdollky sú vskutku zaujímavé mačky. Nenarážam ani tak na vzhľad, ikeď aj ich dlhá srsť, modré oči a milá tvárička sú krásne, je tu však niečo, čo na pohľad nevidno - povaha a charakter. Uvádza sa to všade a koniec-koncov to i vyplýva z názvu (ragdoll = handrová bábika), že ragdolly sú mačky, ktoré sa správajú ako spomínané handrové bábiky. Nechajú so sebou robiť čo chcete a keď ju zoberiete do náručia, ich telo ochabne. Niekto je dokonca toho názoru, že tieto handrové bábiky necítia bolesť, čo je však vylúčené. Ďalej sa o ragdolloch hovorí, že sú to psi medzi mačkami - t.j. sú na pána omnoho viac naviazanejšie než iné mačky. Je tomu skutočne tak?

Vzhľadom na to, že už tri roky žijem s mačkou tohto plemena, mám ako také skúsenosti aspoň s povahou tej mojej, budem však brať do úvahy aj postrehy ostatných ľudí. Začnem tým, že ragdollky sa údajne chovajú ako handrové bábiky. Je to dosť diskutabilné, ale ja môžem povedať, že pravda je to len zčasti. Moja Lady nie je typický príklad handrovej bábiky, pretože je občas dosť náladová, no na druhú stranu - kocúrov u starkej, ktorí sú síce oveľa viac maznavejší, by som nemohla držať v náručí hore bruchom tak ako ju. Tá si so sebou nechá robiť skoro všetko, čo chceme - ale nie často, záleží na okolnostiach (nálada, chuť, osoba ktorá jej to robí). Keď sa jej niečo už nepáči, odíde alebo len jemne uhryzne (to však ani nie je uhryznutie), skrátka jemne dá najavo, že sa jej daná vec nepáči, čo patrí medzi ďalší povahový rys ragdollov. Musím však povedať, že Lady väčšinou preferuje ten jemný náznak uhryznutia a následné číhanie na ruku (vrámci pomsty). Aj ragdolly vedia byť s prepáčením svine, aj oni vedia čo je to skákať po nohách, vyskočiť spoza každého kúta s úmyslom vystrašiť nás alebo doškrabať celú ruku...


Psiu povahu u ragdollov môžem jednoznačne potvrdiť. Ako som počula aj u iných, ragdolly majú vo zvyku obľúbiť si jedného jediného človeka (a nemusí to byť len ten, kto jej dáva najviac do misky). Tomu sa otvorí celé svoje srdce, bude za ním furt a všade chodiť, čakať pred dverami a najradšej s ním tráviť čas. Poznám to a je to krásny pocit. Ragdollka vám však nebude úplne podriadená ako pes, stále si zachováva svoju hrdú mačaciu povahu a nezávislosť. Preto, aj keď sa tieto mačky nazývajú psami medzi mačkami, stále to nie sú psi a ak máte tendenciu byť vodcom, v tom prípade sa nielen ragdollom, ale všetkým mačkám určite vyhnite. Všetky mačky sú ako vaši rovnocenní partneri, ragdoll je možno iný vo svojej oddanosti k svojmu ,pánovi'.

Pravdaže každá mačka je iná. Nech sa v štandarde píše čokoľvek, nech chovatelia vravia čokoľvek, nikdy nemáte istotu, akú povahu bude mať vaša mačka. Záleží najmä na tom, z akého chovu máte ragdollku a taktiež ako sa k nej správajú úplne od narodenia. Aj z ragdolla sa práve preto môže vykľuť zúrivý tiger. Vo všeobecnosti a najmä pri VHODNOM PRÍSTUPE sú však ragdolly milé a verné mačičky.

P.S.: Presne o mesiac má blog 2 roky! Jupí :-)

Balijská mačka

24. února 2012 v 15:45 | Dendomačiatko
Tentokrát vám predstavím nádhernú a elegantnú balijskú mačku.
Mačka, ktorá vás zaujme nielen krásnym vzhľadom, ale aj zaujímavými povahovými črtmi.
Z histórie vzniku:
Balijské mačky vznikli po roku 1950 v USA zo siamských mačiek. Síce sa pomerne často rodili siamky s polodlhou srsťou, dlho ich organizácie nechceli uznať ako istú podkategóriu siamských mačiek. Preto Marion Dorseyová z Kalifornie, ktorá mimochodom cielene chovala ,,dlhosrsté siamské mačky", v roku 1961 zaviedla pre tieto mačky nové meno - balijské mačky, pretože jej pripomínali ladné balijské chrámové tanečnice a chovatelia siamiek sa búrili proti názvu dlhosrstá siamská mačka. V Severnej Amerike sa však dodnes môžete stretnúť s označením jávska mačka.

http://data.mojezoo.cz/ir/mojezoo/images/Gallery2Module/EncyclopediaModule/Races/miciny.cz/00/00/00/56/balineska1-igallery-image0000021.igallery.image0000001--640x480--logo--server-micinycz.jpg

Európska krátkosrstá mačka

20. ledna 2012 v 17:10 | Dendomačiatko
Krásne Európske krátkosrsté mačky patria k jedným z najpopulárnejších plemien mačiek nielen v Európe. Vzhľadom, no i povahou sa podobajú na taktiež obľúbené britské modré mačky. Poďme si teda tieto krásavice predstaviť.
Z histórie vzniku:
Európky vznikli skrížením vybraných najkrajších jedincov mačky domácej a britskej mačky. Chovatelia z Veľkej Británie občas použili aj peržanky, aby tak urýchlili proces zjednotenia zovňajšku. Škandinávski chovatelia toto kríženie však neuznávali - chceli totiž zachovať čisté plemeno. Na výstavách bolo možné vidieť britské a škandinávske typy, ktoré sa od seba značne odlišovali. Preto podali škandinávski chovatelia v 80. rokoch minulého storočia oficiálnu žiadosť organizácii FIFe o uznanie svojho plemena. Žiadosť uznali a tak dnešné európske mačky sú potomkami škandinávskeho typu.

Birma

20. prosince 2011 v 19:14 | Dendomačiatko
Birma, alebo aj barmská posvätná chrámová mačka je výrazne sfarbené plemeno s tajomnou históriou, ktoré je v súčasnosti veľmi obľúbené vďaka svojej mierumilovnej priateľskej povahe a krásnemu vzhľadu.
Z histórie vzniku plemena:
No... vlastne dodnes poznáme len veľmi málo o histórii tohto úchvatného plemena. Isté však je, že jej korene siahajú do Barmy (dnešného Mjanmarska v juhovýchodnej Ázii). Jedna legenda hovorí, že v istom barmskom kláštore žil mních Mun Ha, ktorý celý svoj život zasvätil modrookej bohyni Cun Kiang Se. Popri jeho modlitbách pri ňom vždy bola jeho mačka Sin, zlatíčko s bielym kožúškom, hnedou papuľkou a zlatými očami. Túto idylu však narušili zbojníci, ktorí istý večer Mun Hu zabili... Vtedy Sin pozrela na sochu bohyne a zrazu jej obeleli labky, jej kožuch sa pozlátil a farba očí sa zmenila na blankytne modré. Aj ostatné mačky v kláštore dostali tieto nové vlastnosti a mnísi, uvidiac tento zázrak, zrazu dostali silu odohnať zbojníkov. Sin však o pár dní umrela a zobrala so sebou aj dušu Mun Hu do neba. Toto je však len legenda a skutočný pôvod barmských mačiek sa už nikdy nedozvieme. Prvý chovný pár však prepašovali až v roku 1919 do Francúzska. Tam ju v roku 1925 uznali ako osobitnú rasu.

Vzhľad & farby:
Birma je elegantná mačka s polodlhou srsťou. Pôsobí mohutne, ale pritom jej tvárička vyzerá milo. Má výrazný golier, veľké okrúhle modré oči a všetko to dopĺňajú krásne biele ,,papučky" na labkách. Mnoho ľudí si birmy mýlia s ragdollmi, ale nepatrné rozdiely tam predsa len sú, stačí sa poriadne zahľadiť. A sfarbenie? Podobne ako ragdoll, i birma sa vyskytuje v odznakoch - pointoch. Tieto znaky môžu byť levanduľové, modré, čokoládové, krémové, červené, korytnačinové, čiernohnedé a pod. Podmienkou je, že birma musí mať dobre ohraničené biele ,,papučky" na labkách.

http://www.cat-breed-info.com/images/birmancat.jpg

Nórska lesná mačka

28. listopadu 2011 v 17:43 | Dendomačiatko
Ak si nejaká mačka zaslúži prívlastok legendárna, je to jednoznačne nádherná nórska lesná mačka.
Z histórie vzniku plemena:
Keď Vikingovia nadviazali obchodné styky s Byzanciou, do Škandinávie sa dostali mačky. Je možné, že v krvi dnešných nóriek prúdia gény tureckých dlhosrstých mačiek. Každopádne, mačky, ktoré boli privezené do Nórska sa rýchlo prispôsobili tamojším drsným podmienkam. Vidíte to na prvý pohľad - dlhá hustá srsť, štetinky medzi prstami a mohutné telo. Nórske lesné mačky patria medzi najstaršie mačky, no neuznali ich skôr než pred rokom 1930. Riadený chov sa potom začal v sedemdesiatych rokoch minulého storočia.

Vzhľad & farby:
Najprv by ste mali vedieť, že po mainských mývalých mačkách sú nórky druhé najväčšie mačky sveta. Sú mohutné, s pevnou kostrou a výrazným osvalením. Jednoducho dokonale prispôsobené drsným škandinávskym podmienkam, na ktoré sa adaptovali skoro tisíc rokov. Ich hlava je trojuholníková, oči okrúhle a mierne šikmo nasadené, ušnice vysoko posadené a všetko to dopĺňa krásny dlhý huňatý chvost. Vyskytuje sa skoro vo všetkých možných farbách a varietach, avšak znaky (pointy) nie sú povolené.

Váha:
4 - 10 kg, jedno z najťažších plemien
Povaha:
Nórky sú zdržanlivé a rezervované, nedôverujú hocikomu, no keď si získate ich srdce, máte vyhraté.

Nebelung

2. listopadu 2011 v 19:54 | Dendomačiatko
Dnes si predstavíme dlhosrstú varietu plemena ruská modrá - tadá, toto sú dlhosrsté krásavice NEBELUNG!
Pôvod & niečo z histórie: Už pred sto rokmi sa vystavovali krátkosrsté i dlhosrsté ruské modré mačky, lenže časom však dlhosrsté variety stratili svoju identitu. Avšak v roku 1986 istý kocúr nakryl svoju dlhosrstú sestru a narodili sa krásne modré mačiatka s dlhou srsťou, ktoré sú dnes známe ako Nebelung.
Vzhľad: Ako prvé si na plemene nebelung všimneme krásne a výrazné zelené oči (avšak mačatá majú žlté oči). Stavbou tela je toto plemeno veľmi podobné ruskej modrej a žiadne výrazné rozdiely tam nie sú. Telo má byť štíhle a svalnaté s milou tváričkou.
Sfarbenie: Čisté modré
Váha: 3 - 6 kg
Povaha: Milá, uvoľnená, živá, oddaná
Starostlivosť: Pomerne nenáročná. Srsť nebelunga treba dvakrát do týždňa vyčesať dobrým hrebeňom. Kvalitná strava je samozrejmosťou, rovnako aj láska a pozornosť. Pri dobrej veterinárnej starostlivosti je nebelung zdravá mačka zväčša bez dedičných chorôb.
Zaujímavosť: Nebelung je pomerne vzácne plemeno, chovateľov hľadajte v Nemecku, Rusku či Amerike. Dodnes ho neuznalo viacero organizácii.

© Lady-Jane.blog.cz
Informácie - vlastné poznatky, mačacie knihy, seriál Cats 101, Fotka - internet

Tonkinská mačka

21. října 2011 v 13:55 | Dendomačiatko
Tonkinské mačky v našich končinách síce známe nie sú, každopádne sa tieto krásne miciny oplatí predstaviť.
Pôvod & niečo z histórie: V osemdesiatych rokoch minulého storočia zo Zadnej Indie priniesli pár tamojších mačiek do Spojených štátov. Tam sa potom prikrížili s barmskou (pre skvelú povahu) a orientálnou mačkou (pre krátku srsť a štíhle telo). Keď sa dobre zahľadíte na tonkinskú mačku, jasne vidíte niektoré črty spomenutých plemien.
Vzhľad: Tonkinské sú štíhle, svalnaté mačky s milými oválnymi labkami. Po orientálnych mačkách majú pomerne veľké uši a oči. Čo sa týka farby očí, môžu byť modré (aqua) alebo jasnozelené. Žltá farba je nepovolená. Ich srsť je krátka, no veľmi jemná, hodvábna a nevyžaduje veľa starostlivosti.
Sfarbenie: Tieto mačky môžu byť hnedé, modré, levanduľové, krémové či korytnačinové. Vyskytujú sa aj so znakmi.
Hmotnostné rozpätie: 2 - 6 kg
Povaha: Tonkinské mačky sú mimoriadne milé, spoločenské a inteligentné. Milujú deti a dokážu sa s nimi šalieť aj v dospelosti. Práve preto sú čoraz obľúbenejšie. Pre zaujímavosť, v televízii som videla istého pána, ktorý trávil veľa času na šírom mori vo svojej lodi a spoločnosť mu robila krásna mačička plemena tonkinská. Celá kajuta bola prispôsobená jej a bolo vidieť, že sa navzájom majú radi. Bolo to milé pozeranie.
Zaujímavosť: Ak bývate tam, kde je počas roku pomerne chladno, vaša tonkinská mačka bude mať tmavú srsť (aby mohla viac ,,nasávať" slnečné lúče). Naopak, ak budete mať tonkinskú mačku na mieste, kde vládne teplé počasie, mačka bude svetlejšia. Sú to takí ,,mačací chameleóni".

http://megainf.ru/foto/image/zhivotnye/koshki/tonkinez/tonkinez_4923-megainf.ru.jpg
Zdroj obrázku: www.catsbreed.net
Článok © Lady-Jane.blog.cz

Ako na vás tieto krásne tonkinské mačky pôsobia?
 
 

Reklama

Podporte tento blog | Otázky | Email: Dendomaciatko@zoznam.sk | Design a grafika: © Dendomačiatko
Zákaz kopírovania článkov, fotiek a grafiky © 2010 - 2012

Obľúbené blogy:

Weby o mačkách, ktoré navštevujem:

Chovateľské potreby:

Obľúbené chovateľské stanice: