Pozn. jún 2014: Od začiatku fungovania tohto blogu sa toho veľa zmenilo. Momentálne sem nepridávam nič užitočné z oblasti starostlivosti o mačky, skôr je to tu pre mňa priestor pridať pár fotiek a dať vedieť, ako sa nám darí. Za aspoň trochu zaujímavé to môžu považovať jedine verní návštevníci, ktorí tu moje články čítajú už pekných pár rokov. Chcem sa im za to poďakovať. Dúfam, že tu však ostatní nájdu to, čo potrebujú - všetko o úžasných stvoreniach, na ktoré je tento blog zameraný. Som vďačná za fakt, že toto miesto má stále svojich návštevníkov aj napriek tomu, že sa tu nové rozumné príspevky neobjavujú. Ďakujem ♥
Už v predošlom článku som začala písať a objasňovať všetko o tom, čo sa stalo posledný aprílový deň, no nakoniec som tú časť zmazala, i keď mi bolo jasné, že bez toho dobre nepochopíte moje rozhodnutie, čo sa aj stalo. Ale nechcela som si to znova pripomínať a čítať komentáre typu ,,keby bolo keby"... Nie, žiadne ,,keby" sa nekonalo, tak vás chcem poprosiť, aby ste mi to nepísali. Nadávajte mi koľko chcete, ja si dobre uvedomujem, že to bola len a len moja chyba a mohlo sa stať čokoľvek, no dopadlo to takto a ja sa z toho môžem len a len poučiť. A koniec koncov, aj v prípade Kocúra som bola úprimná...
V ten deň sme sa s Lady vybrali vonku. Klasika, normálna prechádzka a síce bolo dosť teplo, Lady poslúchala a chodila za mnou jedna radosť. Keď sme prišli na miesto, tak Lady už vôbec nechcela ísť ďalej, ale neutekala, iba sedela na mieste, mňaukala, po minúte volania prešla pár metrov a situácia sa opakovala. Nechala som to tak a išli sme naspäť domov. A práve vtedy sa to stalo. Netrvalo by dlho a boli by sme skoro doma. Tak sme na chvíľku zastali, položila som prepravku na zem a chcela si niečo odfotiť. Nevšimla som si však, že do vnútra prepravky zasahovala rúčka, remienok, držiak, neviem ako to správne nazvať. A keďže Lady po tom, čo som položila prepravku, do nej nechcela ísť, tak som to ani neriešila. Potom tam však išla a cez tú rúčku sa prevliekla a nešťastne sa do nej ,,zamotala". V tej chvíli som už vedela, že je zle, pretože sa cítila ohrozená, zraniteľná a všetko to podporoval ešte fakt, že je vonku, v inom prostredí...
Snažila som sa ju jemne odtiaľ dostať, no Lady reagovala po svojom. Začala vrčať a prskať, čo už samé o sebe bolo varovným signálom, no sama by sa odtiaľ nedostala. Lepšie povedané, odtiaľ by sa ani dostať nechcela. Kľudne by som ju nechala už tam, ale tým pádom sa prepravka nedala zavrieť. Nakoniec sa mi ju odtiaľ podarilo vybrať, až skôr vyrvať, no v mojich rukách sa začala správať nepríčetne. Mňaukala tým najhorším a najhlasnejším spôsobom, akým len mohla, pevne mi omotala ruky pazúrami a nechcela pustiť. Vrčala, syčala, škrabala, hrýzla, ja som bola na smrť vydesená, lebo takú som ju ešte nezažila, tuším som aj kričala. Už som ju skoro dala do tašky, no zrazu sa stalo to, čo som dúfala, že sa nikdy nestane...
Dúfam, že sa mi tiež zdôveríte s nejakým priznaním, ktoré súvisí s vaším vzťahom k zvieratám. Predsa len, nechcem tu byť len jediná taká divná... :D
So svojou mačkou sa rozprávam krajšie, než s ktorýmkoľvek človekom... Nech mám akokoľvek zlú náladu, na Lady budem vždy milá.
No dobre, písaním tejto časti sa hanbím ako pes, ale je to niečo, čo tu iste patrí... Do relatívne vysokého veku som bola posadnutá mačkami. Aj teraz som, ale samozrejme v inom slovazmysle, ako vtedy. Strkala som si šály do nohavíc, aby som mala chvost. Doma som chodila skoro výlučne po štvornožky, z čoho ma vždy boleli kolená a prsty na rukách. Keď bola zima a sneh, mohla som sa v chôdzi po štyroch realizovať aj u starkej na záhrade. Keď som bola sama, strčila som hlavu do pohára a skúšala piť ako mačka. Zbožňovala som liezť na stromy, sadnúť si tam a ,,laby" spustiť dolu ako leopard. Už som ochutnala rôzne mačacie granule. Moje odpovede na maminine otázky bolo často len mňaukanie. Dokonca som si založila vlastný slovník ,,Naučte sa mačaciu reč", ktorý sa mi, dúfam, (ne)podarí nájsť. Raz o tejto neúspešnej publikácii rozprávala sestra kamarátom len tak medzi rečou, veď ona to nepovažovala za takú divnú vec, no oni z toho mali takú srandu, že sestra počula málokoho sa tak smiať ako práve ich :D A potom jej jeden z nich vravieval ,,Pozdrav sestru a odkáž jej 'miau meu mau'!" Keby som sa to vtedy dozvedela, asi by ma to ranilo, ale teraz sa nad tým smejem :D Jasné, do určitého veku by to bolo normálne, no ja som toto robila ešte ako deväť, desaťročná... Asi bola vhodná pomoc psychológa, no našťastie som z toho vyrástla.
Z jednej konverzácie s touto stvorou, ktorá asi nepotrebuje komentár:
,,Ja mám taký skvelý pocit, keď vlepím Lady takú fajnú pusu, ktorá sadne... a ona sa na mňa pozrie... Je to také uspokojenie, vieš, že som v živote niečo dosiahla."
Na to, že náš byt je jedna veľká kopa chlpov, sme si zvykli, ale to, že nachádzam Ladyne chlpy aj v školskej jedálni (teda dúfam že to bol Ladyn chlp, hneď som analyzovala, z ktorej časti jej tela pochádza), som nečakala. Dokonca mi raz kamarátka povedala, že našla Ladyn chlp na koberci v ich dome. Aha.
Čím viac mačiek je okolo mňa, tým lepšie. Môj nesplniteľný sen je mať veľkú manželskú posteľ pre seba a ... minimálne päť mačiek.
Som trochu posadnutá rôznymi vecmi s mačacou tématikou. Všetko od oblečenia až po perá, ak je na tom mačka, šanca, že si danú vec kúpim, sa hneď zvýši.
Keď uvidím na lavičke spať bezdomovca, ani ma nehne. No keď uvidím túlavú mačku, idem si nohy dolámať, aby som šla domov jej zobrať niečo pod zub. K tomu sa spája ďalšia vec, občas sa u mňa v taške nájdu rôzne kapsičky pre mačky. Len tak, keby náhodou...
Keď som s Lady von, baví ma sledovať ľudí, ako ju pozorujú a domýšľať si, čo asi hovoria.
Už som si skúšala ,,brúsiť" nehty na sisale.
Dobre, to by aj stačilo, myslím, že aj vy toho máte dosť :D
Áno, zase fotky, ale nedá mi sa s vami s týmto nepodeliť. Tak teda... Už dlhšie som chcela skúsiť, ako by Lady reagovala na zimu a sneh, no a dnes sa to konečne podarilo. Bola som veľmi prekvapená, pretože mačacia zvedavosť opäť zvíťazila a divila som sa, ako ju bavilo chodiť po snehu. Samozrejme je otázne, či by tam vydržala dlhšie. Ešte by som rada dodala, že ďalšie prechádzky v zime neplánujem ani po tom, čo som zistila, že Lady znáša sneh vcelku dobre. Boli sme tam nie viac než 15 minút, schválne som šla na kopec hneď pri bytovke. Nie, nebola jej zima, nebola ani studená, ani náznak trasenia, nič podobné. Naviac ani nemrzlo, na obed dokonca poprchovalo. Verte, že ak by sa jej to nepáčilo, isto by som tam s ňou neostala. Ako vždy, aj teraz som jej nechala otvorenú prepravku, no nejavila o ňu záujem a dokonca som ju tam potom musela dať sama. A taktiež to zvládla s tou typickou mačacou eleganciou, len párkrát sa prešla po vyšliapaných cestičkách, žiadne kúsky snehu a ľadu zamotané v srsti, takže po príchode domov som jej len usušila labky bez náznaku toho, že by ich mala omrznuté alebo niečo také...
Samozrejme, že je to trošku prehnané, keď Kocúr u starkej je celý čas v zime von a jediné miesto, kde je trochu teplejšie je dreváreň, prípadne veranda pred domom...a milostivá pani s dlhým hustým kožuchom by neprežila ani pár hodín vonku, ale chcela som vám to objasniť, tak to berte na vedomie. No nič, tu sú teda Ladyne prvé zimné fotky :)
Kiež by som sa mohla vyhovoriť na svoje matematické neschopnosti a na to, že niekto schválne prudko zrýchlil čas, ale... Nuž, je to neuveriteľné, ale Lady má dnes štyri roky!
Články s Ladynými divnými zvykmi sa tu objavili, ale keďže je Lady členom našej rodiny, máme aj my pár zvláštnych zvykov, ktoré s tou albínskou potvorkou úzko súvisia :)
• Oco je pred nami vždy taký ,,Á, čo tam nejaká mačka... Ja ani nevnímam že tu je, veď mne je v podstate jedno, že ju máme...", ale keď si myslí, že mám zatvorené dvere a nepočujem ho, tak sa vždy z kuchyne ozýva ,,Ľejdííí, no čo moja, mala si jesť? Chúďatko, nedajú ti...", k tomu s ňou ešte vedie konverzáciu v mačacom jazyku. Paradoxom je to, že nám furt vyčíta, ako Lady prekrmujeme (pritom jej porcie sú skutočne primerané, ak nie aj malé), no keď dá on Lady niečo do misky, vždy jej tam čosi ostane, čo je znak toho, že jedla mala veľa, Lady sa totiž nezvykne prežierať. Z nudy sa však vráti naspäť k miske a tlačí do hlavy, pritom vôbec necíti hlad, ale keď to v tej miske je, prečo by si nedala... Taktiež pred návštevou je vždy on ten, ktorý Lady vychvaľuje do neba a je rád, že ju máme. Nezaprie sa však jeho žiarlivosť, keď vidí, ako Lady sama vyskočí na maminine kolená a pradie, preto si váži aspoň Kocúra u starkej, ktorého je ťažké sa zbaviť z náručia.
• Keď niekto hladká Lady, hrá sa s ňou alebo ju dvíha do náručia, vždy vravím ,,Pekne sa s ňou, mačičkou úbohou...", pritom ja som tá, ktorá s ňou robí najväčšie blbosti (napr. tancovanie tanga, zabaľovanie do perinky ako nejaké batoľa, posilovanie so špeciálnymi ragdoll-činkami, hranie sa na strigu s tým, že Lady mi visí na krku a pod.) :D
• Meme komixy idú mimo mňa, ale tento všetko vystihuje :D Aspoň viem, že nie som jediná, ktorá takúto blbosť občas urobí :D Len tak, úplne bezdôvodne...
Keďže je Lady viac než bohatá na divné zvyky, rozhodla som sa pár z nich spísať do ďalšieho článku.
Je to v podstate skôr maminim zvyk, ale spôsobila ho Lady. Mamina vstáva ako prvá a prvé, čo ráno urobí, nespočíva v bežnej kúpeľňovej rutine. Najprv totiž MUSÍ otvoriť Lady dvere, za ktorými už mňaučí (pretože väčšinou spí u mňa v izbe) a hneď musí ísť do kuchyne jej niečo prihodiť do misky. A to nie je všetko. Lady miluje spoločnosť pri jedení a občas ešte chodí za maminou, aby s ňou šla do kuchyne a pozerala sa, ako krásne papá. Ale ako sama hovorí, to by musela vstávať už o štvrtej...
Furt mám pocit, že sa Lady v tom kožuchu musí škvariť, ale občas sa zdá, že jej je až zima. Lady sa totiž rada zahrabáva pod perinu. Niekedy ju neviem nájsť, no zrazu vidím, že niečo na perine vyčnieva. Odokryjem ju a vidím tam usalašenú Lady s nechápavým pohľadom. Áno, Lady miluje útulné priestory, možno to je aj nejaký inštinkt (napr. Maron si rád v búde rozhadzuje deky a koberce, aby sa do toho zahrabal)... ale hrubá perina, pod ktorou má minimálny prívod kyslíka?...
Lady je neskutočná herečka (o kvalite sa však baviť nebudeme). Občas sa tvári, akoby sme jej strašne ubližovali. Napr. keď sa učím si samozrejme v tej mačacej hlave zmyslí, že si sadne na môj zošit. Ja jej jemne dám najavo, že teraz nie je najvhodnejšia doba. Ona sa tvári, že to pochopila a pomaličky ide preč. Ešte sa otočí a nahodí veľmi smutný ksichtík. Moje srdce to samozrejme nevydrží a zavolám ju späť. Ďalej však nehrá urazenú, spokojne sa vráti a vyvalí sa na ten zošit s tým, že mi odpustila, pritom dobre vedela, že nakoniec bude aj tak po jej vôli.
Ak Lady niečo miluje, tak je to bezpochyby obžúvanie rôznych šušťavých vecí. Alobaly, sáčky a hlavne obaly z vreckoviek sú jej najobľúbenejším obžúvacím kombom :D Zbožňuje ich len tak hrýzť alebo aportovať. Ďalšia z Ladyných zábaviek je pukanie bublín. Len čo zahŕkam bublifukom, hneď sa zobudí a mňaukaním si pýta bublinu.
Lady sa vo všeobecnosti bojí mužov. Keď ju s našou pomocou držala veterinárka a chcela jej pichnúť injekciu, vyzeralo to, že skôr ona dostala niekoľko injekcií z Ladyných pazúrov. Potom prišiel veterinár, jemne ju chytil a keď sme sa stihli spamätať, injekcia už bola dávno pichnutá. Pred mužmi má veľký rešpekt. Možno aj preto, že majú hrubý hlas a sú celkovo väčší, to na Lady proste nepôsobí dobre... Má radšej jemnejšie zaobchádzanie a celkový prístup, ktorý predsa len zo žien vyžaruje viac, než z mužov.
Pri Ladyných fotkách sa objavujú komentáre, aká je to fotogenická mačka. Áno, Lady je pekná a na fotkách vyzerá taktiež pekne, no keď vytiahnem foťák, realita je iná. Často zdrhá preč, naschvál prižmuruje oči, pozerá sa do opačnej strany alebo sa rovno obráti zadkom. Takže vymámiť z nej nejaký dobrý záber je skutočne umenie.
...boli by sme v nebi... Práve toto bude platiť pre dnešný článok. Budem hovoriť o tom, čo by som na Lady zmenila, keby sa znova stala mčaťom, prípadne na čo si dám pozor v budúcnosti pri novej mačke. Týmto nechcem povedať, že Lady nemám rada a najradšej by som ju vymenila. Práve naopak, Lady mám nadovšetko rada, lenže predsa len je to moja prvá mačka a urobila som pár chýb.
1. Keď už plemennú mačku, tak jedine s papiermi. Kiež by som to vedela aj kedysi... Aj ja som bola v tom, že preukaz pôvodu je dôležitý len na výstavy, na ktoré sme nechceli chodiť. Našťastie viem, že Lady zo žiadnej množiarne nepochádza. Mali sme totiž možnosť vidieť jej rodičov a prostredie, v ktorom vyrastala. Osoba, od ktorej ju máme, si proste chcela urobiť kšeft. To, že sme mali ako-tak šťastie však nič nemení na tom, že tu nebudem bezpapieráčky obhajovať.
2. Určite by som uvítala, keby sa Lady lepšie znášala s ostatnými zvieratami. Lenže v ranom veku sa s nimi nestretávala, takže teraz jej už ťažko vysvetlím, že ostatné mačky či psi sú v pohode.
3. Chcela by som urobiť Lady pestrý jedálniček. Všetko, čo by jej dalo kopec vitamínov a iných dôležitýh látok. Lenže opäť, na nič iné, okrem granúl, kuracieho či hovädzieho mäsa a nejakých mliečnych výrobkov, nie je zvyknutá. Keby som jej teraz do misky dala napr. žĺtok, pozrela by na mňa ako na idiota a urazená by odišla preč.
4. Vypomstilo sa nám, že ako mača sme ju s česaním neotravovali aj na iných miestach, než je hlava. Teraz jej učesať stehná či chvost je veľký boj... To isté sa týka napr. čistenia zubov a strihania pazúrikov. S pazúrmi zas až tak veľký problém nie je, keďže Lady má k dispozícii škrabadlo, ktoré používa veľmi často.
Napriek všetkému (teda až na prvý bod), sa aj s týmito ,,problémami" dá žiť a mohlo to dopadnúť omnoho horšie.
Je niečo, čo by ste postupom času na výchove vášho zvieraťa zmenili?
Za posledný mesiac zaznamenal Ladyn kožúšok pár zmien, preto by som vám ich v tomto článku rada ukázala.
Ako som už spomínala, s Ladynou srsťou žiadne problémy nemáme, okrem tých nekonečných odumretých chlpov. Je, resp. bolo ich tak veľa, že pri každom styku s predmetmi sa na ne tie chlpy nalepili a následne sa rozleteli do okolia. Avšak odvtedy (mesiac a pol), ako som ju začala česať trimovacím hrebeňom, sa to výrazne zlepšilo. Nielenže Lady nepĺzne tak intenzívne, ako predtým, hlavný rozdiel je najmä v jej vzhľade. Vďaka strate toľkých odumretých chlpov, čo so sebou ťahala, sa jej srsť preriedila. Mamina sa sťažuje, že teraz hladká len ,,kosť a kožu", no vždy lepšie, ako keby jej mali v ruke ostávať Ladyne chlpy. Taktiež sa jej výrazne zmenšil chvostík (ako keby ho nemala malý aj bez toho). Na dotyk je celkovo ,,kostnatejšia". Samozrejme, ak by ste ju teraz po prvýkrát pohladkali, povedali by ste si, aká je jemná a huňatá. Ja však súdim oproti tomu, čo bolo predtým. Faktom ale je, že je stále môj plyšový medvedík.
Odvtedy, čo trimovák máme, som Lady česala skoro každý deň. Po čase som to trošku flákala, preto som sa dnes rozhodla Lady poriadne vyčesať. Na to, že som ju dosť potrápila, ma výsledok prekvapil. Z Lady som vyšklbala len guličku o veľkosti necelej dlane. Oproti fotkám, ktoré ste mohli vidieť minule, je to rozdiel. Uvažujem, že na Lady použijem ešte furminátor, ktorý je hustejší a tak lepšie vyčeše zvyšné jemné chlpy. Už teraz je to veľký úspech - hlavne pre Lady. Zoberte si, koľko odumretých chlpov musela pri umývaní prehĺtať, pričom sa jej tvorili ďalšie a ďalšie bezoáry...
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že Lady ostatné zvieratá nemusí. Keďže razím teóriu, že o tom, aká bude mačka v dospelosti, rozhoduje práve mačiatkovské obdobie, nedá sa čakať, že bude mať Lady ostatné zvieratá rada. Odmalička tu s nami žije sama, tým pádom nemala možnosť si na ostatné zvieratá zvyknúť a mať ich rada. Keby sme si zadovážili ďalšiu mačku, možno by si zvykla, ale priebiehalo by to horšie a za dlhší čas.
Mačky neznáša veľmi dobre. V ich prítomnosti je nervózna a vrčí. O to horšie, ak je mačka zvedavá a chce sa s Lady zoznámiť, resp. oňuchať. Vtedy začne poriadne prskať, myslím ale, že by bola schopná aj niečoho horšieho, no našťastie jej varovné gestá mačky chápu. Jej najhoršie stretnutie s mačkou bolo pred rokom, keď sme známej strážili britskú mačku Lindu. Samotná Linda nemala až také šoky, ako Lady. Tá skoro dva dni ležala na vysokej skrini, kam sa nikdy predtým neodvážila ísť, odmietala vodu, potravu a nechodila na WC. Za celý ten čas som Lindu ani nemohla pohladkať, nechcela som totiž, aby si Lady myslela, že ju nemám rada, prípadne som na ,,Lindinej strane".
Keďže mačky na vodítku sú stále viac-menej raritou a v ľuďoch to vyvoláva veľa otázok, rozhodla som sa napísať tento článok.
Ako sa nám podarilo Lady naučiť na postroj a vodítko, prípadne ako sa odvážila kráčať po tráve? Stále hovorím, a budem si za tým stáť večne, že to, čo sa mačka v mladosti naučí, na staré kolená nezabudne. Skrátka a jasne, ,mačiatkovské obdobie' je najdôležitejšie obdobie v jej živote. Práve v tom veku sa zistí, aká bude mačka v dospelosti, resp. čo z nej urobíte vy. Ak ju v ranom veku nezoznámite s česaním, v dospelosti jej už ťažko vysvetlíte, že česanie je dôležité. To isté je to aj s chodením von.
V lete 2009, kedy mala Lady len polroka, sme jej kúpili postroj a vodítko. Keďže bola stále mladá, postroj prijala bez väčších problémov. Vonku to na prvý pokus taktiež prebiehalo v poriadku. Tráva, čerstvý vzduch a množstvo nových podnetov sa jej už vtedy veľmi páčili. Ikeď sa musím priznať, že sme ju najprv vodili medzi bytovky, čo nebolo práve najlepšie miesto na navykanie... Našťastie sme si včas uvedomili, že to nie je najlepší nápad a začali sme jej hľadať lepšie miesta. Miesto, ktoré Lady dodnes miluje, je chata Opalisko blízko lyžiarskeho strediska. Po sezóne sa to tam mení na miesto príjemného posedenia a namiesto pitia horúceho čaju po lyžovačke sa tam v lete chodí na pivo, nanuky a Kofolu... Áno, nevyzerá to ako miesto, kde by ste sa vybrali s mačkou von, ale stačí zájsť za chatu a zbadáte dokonalú lúku ohraničenú lesom. Postupom času sme ponachádzali ďalšie a ďalšie miesta, kritériá boli jednoduché - žiadni ľudia či psi, tieň a veľa zelene. Takže áno - výber miesta je kľúčový.
Ako to prebieha, keď ideme von? Najprv zoberem postroj a dám ho Lady. Skontrolujem, či nie je moc tesný ale zas ani moc voľný. Tak akurát. Postroj jej dávam už doma, pretože priamo na mieste by to šlo ťažšie. Zbytočne by sa mykala a mala by z toho šoky... Potom ju dám klasicky do prepravky, ktorá je ždy vystlaná niečím mäkkým, aby to bolo pohodlné. V prepravke máme aj vrecko, kde dávame vodítko a preukaz od veterinára, keby náhodou... Na miesto cestujeme autom (pretože tie najlepšie miesta sú na okraji dediny, nie je to však až tak ďaleko, ale trepať sa s päťkilovou mačkou po polke mesta by bola samovražda). Cestu znáša dobre, vždy si však myslí, že ideme k veterinárovi a tak začne ľútostivo mňaukať...
Keď dorazíme na miesto, tak prvé čo urobím je to, že otvorím prepravku a nasadím jej vodítko. Lady nijak nenútim, aby odtiaľ vyšla. Ona si to musí sama oňuchať a zorientovať sa a keď bude pripravená, tak vyjde. Vždy však nosím prepravku so sebou.
K tomu sa viaže ďalšia otázka - prečo Lady púšťam na ,voľno', to mám k nej tak prehnanú dôveru? Viete, už niekoľkokrát som sa mohla presvedčiť o tom, že Lady je na nás veľmi naviazaná. Vonku sa nikdy nestalo, že by pri stresovej situácii niekam odchádzala. Napr. keď idú ľudia ... je z toho v šoku, no namiesto toho, aby vyliezla na strom alebo zdrhla popod plot, sa skrátka schová do prepravky, ktorú má vždy po ruke. Tú prepravku považuje za bezpečné miesto. Keď je na voľno, nemá tendenciu sa odomňa vzďalovať. Stále chodí za mnou ako taký psík, keď však vidím, že je nesvoja alebo sa blíži nejaká stresová situácia, vždy jej pre istotu nasadím vodítko, ktoré mám vždy omotané okolo ruky. Dôvod, prečo Lady púšťam na voľno je prostý - skrátka sa viac nabehá. Vodítko nám zabraňuje spolu bežať a robiť také tie klasické šalenice (chodenie po štyroch popri Lady, zakrádanie sa v tráve)... Viem, že ma mnohí budú kvôli tomu odcudzovať, ale naozaj nejde o nejakú prehnanú dôveru, skrátka som mala viackrát šancu vidieť, že Lady nie je ten typ čo by zdrhal. Je to typická ragdollica naviazaná na rodinu, ktorú považuje za stelesnenie bezpečia.
Chodenie von samozrejme vyžaduje častejšie odčervovanie, keďže vonku je mačka v styku s baktériami a červami viac než vnútri. Po príchode vždy Lady skontrolujem, či náhodou nemá kliešťa (zatiaľ žiadneho nemala). Aj pravidelné očkovanie je samozrejmosťou...
Prázdniny sú za dverami a ako si ich užiť lepšie než s mačkou niekde v prírode? :)
Tak, už sme viac-menej hotoví. Pred chvíľou nás opustila Lady a vydala sa na skoro dvojtýždňový prevýchovný pobyt ku sestre :) Už teraz je to bez Lady hrozný nezvyk. Vidím na zemi nejakú šnúrku a hneď s ňou idem za Lady, aby sme sa pohrali. Ale Lady nikde. Áno, je to člen rodiny... :) Ale nejdem tu písať nič srdcervúce, Lady sa u sestry bude mať dobre.
Tak, toto je Ladyna batožina. Keď sa to tak vezme, má toho viac, než ja s rodičmi dokopy! Najvtipnejšie bolo, keď sme s týmto všetkým išli pár metrov do auta. Ešteže je štvrtok a vonku nikto nebol inak by mali ľudia peknú show :D Štyria poslíčkovia nesúci všetky veci tejto milostivej princeznej...
Tak a to je už vážne všetko, ja sa s vami lúčim, snáď cez tie necelé dva týždne prídem na nové myšlienky a nápady. Po mojom príchode, 12.6., vás hneď zasypem fotkami. Už by som veru mala ísť, zajtra vstávame o pol tretej ráno... Ešte raz, majte sa a nezabudnite sa sem občas zastaviť, mám pripravené nejaké články ;)
Každé zvieratko, či už je to pes, mačka, fretka, morča, má nejaké svoje zvláštne zvyky. Niektoré sú také, ktoré ich môžu ohroziť, iné nás len pobavia. Tu je pár Ladyných z kategórie B.
Vždy, keď sa s Lady vrátime domov po tom, čo sme s boli vonku, sa Lady posadí pred vchodové dvere a začne mňaukať. Je to doslova taký ľútostivý mňaukot ála ,,Ja sa tam chcem vrátiť! Dostaňte ma tam opäť!"... Potom sa ešte obtiera o prepravku (keď ju však inokedy vytiahneme, hneď zdrhá kade ľahšie). Robí to vždy, ešte neurobila výnimku - a je jedno, či sa jej tam nestalo niečo stresujúce. Samozrejme, návšteva veterinára tvorí samostatnú kategóriu.
Neexistuje, aby sa Lady o niečo vystúple neobtrela. Len tak si kráča po byte a zrazu ... skriňa! Lady okamžite zmení smer a ide si priamo celé telo obtrieť na roh skrine. Začína hlavou (tú si tam ošúcha aj niekoľko krát, srsť na jednej strane sa jej sploští a vyzerá ako nejaký siamsko-mačací pyštek), pokračuje chrbátikom a nezabudne ani chvostík. Ak sa obtiera ľavou stranou tela, aj chvostíkom tak elegantne zabočí do strany, aby sa ním obtrela po celom povrchu. Taktiež sa obtiera aj o perá, poháre, prsty, nožičky stolov a podobne. Áno, je to vtipné pozerať :D
Lady je nehorázne ukecaná mačka, to už dávno viete. V podstate si za to môžeme sami, pretože odmalička sme na jej mňaučanie reagovali. Ale nie je to až taký problém (oh, ak nerátam chvíľu, kedy chce niečo pod zub), je to pekné keď sa s ňou rozprávam a ona mi vždy odpovedá. Často mám pocit, že mi rozumie, pretože aj tónom mňaukania reaguje inak na rôzne moje otázky či vety. Nebojte, som v poriadku, nemusíte volať psychiatra. Každopádne mňaučanie sprevádza každú Ladynu činnosť. Či už vyskakuje alebo zoskakuje, tón mňaučania zladí do každej svojej činnosti.
Prídete zo školy/roboty a rýchlo si idete sadnúť k nejakej učebnici či knihe. Len vaša mačička si nemyslí, že je vhodné, aby ste si práve v tej chvíli niečo prečítali. Mica jednoducho príde a po celom obvode knihy sa vyvalí. Ak máte po celom stole rozložené rôzne papiere, vždy sa zameria na to, do čoho sa dívate a práve tam si ľahne a tvári sa maximálne sladko so slovami ,,Čo nechápeš? Hladkaj ma!"... Áno, presne Ladyn prípad. Aj vy to poznáte?
Šplhanie sa po žalúziach, driapanie sedačky a toaleťák rozlietaný po celom byte? Nie, u nás sa nič také nekoná. Viem, mali by sme byť za to radi, ale predsa len zo sveta mačiek je toto zvláštny úkaz. Viem, že Lady sa na takého miláčika nezdá, ale je to tak. Lady neláka driapanie sa po najvyšších skriniach, okusovanie rastlín, promenádovať sa po kuchynskej linke, nie, toto proste nie. Pravdupovediac, Lady sa o to odmalička ani nepokúšala, takže sme nemali dôvod ju v tomto smere nejak vychovávať.
Dnes to bolo len stručné, každopádne plánujem určite urobiť aj druhú časť :) Ale potrebovala som sa nejak odreagovať. Zajtra je posledný ,,preddovolenkový" deň a samozrejme píšeme tri písomky. Ach, snáď sa nám podarí aspoň jednu učiteľku ukecať... Pravdepodobne sa vám zajtra ozvem čo a ako s Lady, ale nie je to isté, pretože absolutne nič nestíham! Ešte som ani nezačala uvažovať nad tým, čo si vezmem, nedajbože by som sa ešte začala baliť :D Každopádne prvý článok bude 2.6., celkovo ich mám prednastavených 5 a kupodivu to nie sú len fotky. Plus, možno sa vám ozve sestra s informáciami ako si Lady u nich v novom byte nažíva :)