4. června 2010 v 14:57 | Dendomačiatko
Áno, Lady nie je moja jediná mačka. Mala som 4, teraz bohužial len 2. Bývajú u mojej starkej na dedine ;)
___________________________________________________________________
Pekne poporiadku...
Moja prvá mačka bola nádherná "ryšaňa" so zelenými očami. Volala sa Maňa (vtedy som mala 5 rokov :D). Tá mala syna Kocúrika, ktorý žije doteraz. Potom sa Mani narodil ďalší vrh, z neho prežil Félix a Bojko. Bojko ešte žije.
Čo sa stalo s Maňou?
Sama neviem... Sú 3 možnosti. Buď utiekla, zomrela na starobu, alebo ju zrazilo auto. Podľa mňa zomrela na starobu. Ale to teraz nechcem riešiť, bolí ma to :'(
A čo sa stalo s Félixom?
Ten bol mladý, takže určite nezomrel na starobu. Keďže je to kocúr, mohlo sa stať, že utiekol. Neviem...
Bojko
Bojko... Prečo také meno? Pretože keď bol malý, strašne sa bál, čiže bol úplne plachý. V mačacom kalendári som našla meno Bojko, tak som si povedala, že sa tak bude volať ;) Dnes je ale z neho velikááánsky maznoš, stále za mnou chodí a je strašne sladký!
Kocúrik
Áno, ja viem - blbé meno :D Ale mala som asi 6 alebo 7 rokov, keď sa narodil...
Kocúrik je strašne sladký, maznavý a pažravý kocúr. Mám ho rada, je to taký starý maznoš :D
Galéria
Kocúrik a Bojko (moje terajšie mačky)

Lady-Jane.blog.cz" class="center"]
A ešte Félix

Lady-Jane.blog.cz" class="center"]
____________________________________________________________________
Fotku Mani nemám. Ale vyzerala presne ako Kocúrik ;)
24. května 2010 v 18:05 | Dendomačiatko
Spomínam, spomínam.... A na toto som sa "dopracovala" =)
________________________________________________________________
- Neznáša veterinárov (asi ako každá mačka)
- Má strach z chlapov
- Má svoj vlastný domček z kartónu, ktorý dostala na narodeniny
- Niekedy spí v mojej skrini
- Je spoločenská
- Niekedy je fakt besná
- Ako mača bola náročná na jedlo
- Neznáša plyšové hračky, každú hryzie a útočí na ňu
- Keď číha na nejakú vec, je strašne SMIEŠNA xD
- Keď ju fotím s bleskom, vyzerá fakt strašidelne, lebo má oranžovo-žlté oči

Lady-Jane.blog.cz" alt="[c] Lady-Jane.blog.cz" class="center"]
4. května 2010 v 16:21 | Dendomačiatko
Opäť zaujímavosti =)
- Ako jedna z mála mačiek nemá rada ryby!
- Vie vyliezť na "hornú posteľ" (máme totiž poschodovú :))
- Je všade tam, kde som ja
- Rada oňucháva kvety
- U veterinára strašne pĺzne (zo stresu)
- Keď sa naježí, má hrozne hrubý chvost
- Neznáša parfumy, osviežovače vzduchu, antiperspiranty atď.
- Rada si kotúľa loptičky xD
- Má svoj vlastný mini domček z kartónu, rada tam spí!
- Keď bola malá a bola pri zrkadle, tak sa naježila a začala prskať!

Lady-Jane.blog.cz" alt="[c] Lady-Jane.blog.cz" class="center"]
1. května 2010 v 11:08 | Dendomačiatko
Pár zaujímavostí =)
- Niekedy má "besnú chvíľu", za 3 sekundy prejde cez sedačku, do spáľne a na škrabadlo!
- Keď vytiahnem foťák, ľahne si, akoby vedela, že ju idem fotiť.
- Miluje olizovanie pierok na jej hračkách.
- Má strach z môjho ocina :D (má asi pred ním rešpekt)
- Strašne mliazga :D
- Neznáša injekcie (keď sme u veterinára, tak ju držíme 4 :D)
- Miiluje sáčky, škatuľe a tesné priestory
- V noci v posteli sa bojím poškriabať sa, lebo Lady bude útočiť na ruku!
- Rada spí na gramofóne :D

Lady-Jane.blog.cz" class="center"]
19. dubna 2010 v 15:59 | Dendomačiatko
V marci nám doviezli nové, veľké sivé škrabadlo Cat Tree ZIRKOON. Škrabadlo je proste nádherné, aj Lady sa páči. Zatiaľ tu máte fotku z netu, lebo v PC nemám žiadnu fotku tohto škrabadlo. Keď ju ale budem mať, dodám :)
Škrabadlo sme objednali cez e-shop
Zvieratká.
Odporúčam ;)
19. dubna 2010 v 15:31 | Dendomačiatko
- Pochádza z Česka
- Miluje krmivo Royal Canin
- Zbožňuje naháňačky so mnou a mojou segrou
- Rada aportuje šuštiace predmety
- Keď jej veľmi jemným hlasom poviem "LADY", tak zamraučí
- Minule rozbila pohár xD
- Poškriabala nám sedačku, ale máme ju radi =D
- V kuchyni strašne žobre!
- Veľmi rada sa pozerá von z okna
- Keď odídem do školy, sadne si ku dverám a niekedy aj mňaučí :)

Lady-Jane.blog.cz" class="center"]
18. dubna 2010 v 16:36 | Dendomačiatko
Ako sa to začalo...
Pred tromi rokmi sme so sestrou začali vážne uvažovať o domácom zvieratku. Aj keď sme chceli mačku, vedeli sme, že ju nikdy nezískame; najviac tomu bránila alergia maminy. Takto sa sen o mačke rýchlo rozpadol... Alebo nie? Najprv nás napadol zajac. Už už sme chceli aj zajaca kúpiť, ale nakoniec aj to padlo,... to viete, zajac na mačku proste nemá. No bola tu ešte jedna prekážka - otec, ktorý v byte samozrejme nič nechcel. S mamou nebol problém, tá mačky odjakživa milovala a alergia? Klin sa klinom vybíja... Našťastie, aj otca sa nám podarilo presvedčiť, neviem akým zázrakom. A tak sme začali hľadať plemeno, ktoré by nám vyhovovalo. V mačacej knižke, ktorých som už vtedy mala dosť, nám učarovalo plemeno ragdoll. Bol tam obrázok krásnej mačky s polodlhou, huňatou srsťou, krásnymi modrými očami s ešte lepšou povahou. Hľadali sme ešte nejaké info na internete a už bolo vybraté. Ragdoll! Každý deň sme hľadali inzeráty, až sme raz jeden našli - mačiatka ragdolla na predaj, Česko. Napísali sme dotyčnej e-mail, no bohužiaľ, všetky už boli rezervované. Našťastie tá pani bola taká milá, že nám dala kontakt na svoju známu, ktorá mala tiež mačiatka ragdoll. Napísali sme jej. Jedno mačiatko v sfarbení blue colorpoint ešte voľné bolo a tak bolo jasné! Mesiac sme boli v kontakte, pani nám posielala fotky, aktuálne informácie...

U chovateľky
Stále sme sa nevedeli dočkať dňa, kedy sme si po vysnívanú Lady mali prísť. Až sme sa dočkali. Ráno sme nasadli do auta a vydali sa na 100 km cestu do dediny neďaleko českého mesta Přerov. Cesta bola fajn, pamätám si, že sme akoby prešli všetky podnebné pásma. U nás bolo slnečno, ale zima, na hraničnom priechode snežilo, potom zas pekne a teplo... Marec je nevyspytateľný. S nadšením sme dorazili po našu dlho očakávanú mačičku. Pani nás už vítala a zaviedla do domu. Najprv sme zbadali Ladynho otca - mohutného Eda, ktorý oddychoval na parapetnej doske (pardon, fotka je fotená mobilom). Pôsobil na nás veľmi dobrým dojmom, bol milý a maznavý. Vzhľadom sa Lady podobá práve naňho. Aj vy v ňom vidíte práve Ladyne črty? :)
Na škrabadle oddychovala Ladyna maminka - krásna a nežná Samanta. Bohužiaľ jej minulosť nebola ružová a napriek jej dnešnej majiteľke, pri ktorej našla láskyplný domov, je voči cudzím stále plachá a nedôverčivá.
No a potom prišlo na Lady, ktorá mi hneď padla do oka. Hrala sa so svojím krásnym bratom, ktorý bol zas čistou kópiou Samanty. Keby to nebol kocúr, zobrali by sme si jeho. Ale ja som hneď vedela, že Lady je tá pravá. Narozdiel od neho sa ku mne Lady nesmelo priblížila a nechala sa aj hladkať, zatiaľčo on sa venoval nejakej plyšovej myške... Lady vyzerala ako taký malý potkaník. Modré vypučené kukále, srsť sťa ošklbané páperie a krátky myšací chvostík. Bola ako také škaredé káčatko... Potom sme od nej vyfasovali nejaké krmivo, podstielku a hračky. Pamätám si, ako mi Lady v aute krásne sedela na kolenách a driapkala vlasy. Už vtedy sa začal budovať náš silný vzťah...
Prvé dni...
Na prvý deň s našou Lady si pamätám veľmi dobre. Po úmornej ceste sme sa o desiatej hodine večer vrátili domov. Samozrejme, to naše chlpaté klbôčko okamžite zaliezlo pod sedačku. Nechceli sme ju nasilu odtiaľ vyberať, tak sme zobrali misku a nasypali kŕmenie. Nič. Nechali sme ju tak a zatiaľ šli spraviť provizorný záchodík - škatuľa s podstielkou. Kým sme to všetko dochystali, Lady akoby zázrakom vyšla. Zobrali sme ju do našej detskej izby, kde na ňu čakalo niekoľko hračiek, čo sme kúpili vopred. Síce sme nevedeli ako, no začali sme sa s ňou hrať a jej sa to zapáčilo. Opadol prvotný stres a smútok zo straty jej mačacej rodiny. My sme si to tiež užívali, s otvorenými ústami sme na ňu čumeli celý čas... Až kým ju to neunavilo. Vtedy mi sama sadla na kolená a zaspala. Bola som úplne prekvapená a zároveň šťastná. No bohužiaľ, aj ja som musela ísť spať. Druhý deň som vstala skoro ráno, asi o pol siedmej. Strašne sa mi chcelo spať, no zrazu som si spomenula, že máme mačku! Okamžite som vyskočila z postele svieža ako rybička a šla hľadať to moje malé klbko... Našla som ju pri mamine v spálni - rozvalenú a spokojnú, takže som ju budiť nechcela. No zrazu vstala a šla za mnou! Dala som jej čosi pod zub. Jesť však moc nechcela, ale prišla ku mne do izby. Zrazu mi niečo napadlo. Čo tak zobrať moje staré penové kocky, s ktorými som si stavala ako malá bunkre a postaviť niečo Lady? Jasné! Zobrala som kocky a začala stavať rôzne tunely, bunkre - Lady sa to tak zapáčilo, že jej táto "záľuba" zostala dodnes.

Takto to pokračovalo ďalej, až kým Lady nevyrástla do terajšej podoby.
Lady dnes
Tento rok oslávila Lady už svoje tretie narodeniny. Nechápem, ako to mohlo ubehnúť tak rýchlo. Veď ešte včera to bolo malé vystráchané mača... Myslím, že je u nás spokojná. Teda určite musí byť! Okrem tých samozrejmostí ako jedlo, voda, záchodík, má dva kvadrilióny hračiek, škrabadlá a peliešky, no hlavne jednu vec, ktorá je na nezaplatenie - lásku. Venujem sa jej s veľkou chuťou a snažím sa jej spestriť každý deň. Neviem si predstaviť, čo by som teraz bez nej robila...
Lady bola bez pochýb správna voľba a ja som rada, že ju máme. Priniesla domov šťastie a harmóniu. A aj ona bola, no stále je, inšpiráciou pre tento blog. Našla som v nej najlepšiu priateľku a spoločníčku, akú som si mohla predstaviť.
♥